Syndrom zeleného ježka

Radek Karkovský

Každý si zaslúži, aby raz našiel (a nestratil) svoju múzu.


Pracovať od ôsmej do piatej, denne stretávať tie isté tváre svojich kolegov, každý mesiac otvoriť správu z banky, ktorá informuje o tom, že na účet prišla výplata. Tak ako minulé mesiace, už niekoľko rokov… Takýto život však nie je pre každého. Umelec nemá chuť stráviť svoj deň pre niekoho iného, budovať sny druhých. Umelec chce všetko možné, len nie nudnú stabilitu a stereotyp.

Rozprávačom príbehu je mladý spisovateľ s ambíciami udržať sa na literárnom poli čo najdlhšie. Viedol kurzy tvorivého písania, pracoval v divadle ako scenárista a režisér, dáva dokopy svoje vlastné prózy. Jedného dňa sa s ním vedenie divadla rozlúči, a to z dôvodu, že sa nepekne sa zachoval k riaditeľovej dcére. Zatiaľ čo ona chcela vzťah, on túžil po romániku. A tak odchádza na tvorivú dovolenku do Talianska, kde sa snaží napísať text, ktorý jeho vydavateľa očarí. Vzťahové problémy sa mu však nevyhýbajú ani tu. Možno to bude tým, že si ich vyrába sám, ktovie… A možno to ani nechce zmeniť, prahne len po tom, aby našiel svoju múzu. No zdá sa, že je to Francúzka, s ktorou to tiež neskončilo ružovo…

„Začalo to v polovině ledna, kdy se zkoušela nová divadelní hra, kterou jsem napsal a kterou jsem měl také režírovat. A právě tehdy – na první čtené zkoušce – jsem se seznámil s mladinkou, roztomilou herečkou; jmenovala se Klára. Byla to shodou okolností dcera ředitele malého pražského divadla, kde se měla má skromná a snad i humorná divadelní hra uvést.“

Syndrom zeleného ježka (aneb spověď náladového umelce) je vskutku pozoruhodná próza. Formálne aj štruktúrou pripomína dušu umelca – je nepredvídateľná, nestará sa, čo si o nej pomyslia iní, hľadí len na to, aby jej bolo dobre a mohla tak pokračovať v tom, čo ju baví. Rovnaký je aj hrdina knihy, ktorého meno sa čitateľ nedozvie. Hoci publiku predostrel svoju dušu, vďaka tejto anonymite si zachováva aspoň posledné omrvinky tajomna.

Na krátkom priestore autor vytvoril postavu, ktorá má svoj profil, no zároveň sa čitateľ rozhoduje, či k hlavnému hrdinovi cíti sympatie, alebo ním pohŕda. Mladý spisovateľ je totiž neuveriteľný egocentrik – dbá o svoje blaho a nezamýšľa sa nad tým, či svojou prelietavosťou niekomu ublíži. Jednoducho koná tak, aby bol v prítomnom momente spokojný a ak sa tak práve nedeje, neštíti sa zotnúť ďalšiu hlavu, aby sa oslobodil.

„Ale zpět na počátek. Všechno to začalo na jedné stáži. Žil jsem několik měsíců v Bordeaux, kde jsem – podobně jako později v Itálii – hledal inspiraci pro psaní; občas jsem tam i opravdu pracoval. A potkal jsem tam ji. Krásnou plavovlasou Francouzku se západním (lehce snobským) přízvukem. Líbilo se jí, jak mluvím francouzsky. Tak postaru, říkávala mi. Románské jazyky pro mě byly stejně neodolatelné jako Francouzka sama.“

Rozprávanie v prvej osobe pôsobí sviežo a rezko. Svojský štýl písania autorovi uprieť nemožno – na prvý pohľad síce text pôsobí banálne a jednoducho, no vyžaruje z neho isté spektrum pocitov. Novela sa číta nesmierne rýchlo aj napriek pomalšiemu dejovému tempu, ktoré však v tomto prípade nevrhá na knihu ako celok zlý tieň. Jednoduchý dej má svoje opodstatnenie – je živnou pôdou pre emócie, ktoré by sa inak v napínavom príbehu úplne stratili. V ľahučkom deji navyše vynikajú aj opisy miest a krajín, ktoré hlavný hrdina navštevuje. Čitateľ tak v diele bez problémov rozpozná atmosféru Talianska a Francúzska.

Autorovi sa podarilo zobraziť dušu umelca so všetkým, čo k tejto identite patrí. Syndrom zeleného ježka preto odporúčam čitateľom, ktorí si nepotrpia na rýchly dejový progres, no dokážu si v texte vychutnať čaro prítomného okamihu a radi sa ponoria do duše neznámeho človeka, ktorý pred nimi okrem svojho mena neskrýva vôbec nič.

Recenzent: Veronika Vargová

PlusyPlusy a charakteristické črty

– jednoduchá dejová línia

– svojská hlavná postava, ktorá ma svoje slabé stránky

– autor čitateľom odkryl prelietavú dušu umelca

– rýchle čítanie

– kniha má svoju atmosféru

Pre koho ánoPre koho áno

– pre mužov aj pre ženy

– pre každého, kto hľadá dielo, v ktorom autor stavil na emócie a zmyslové vnuknutia

– pre čitateľov, ktorí obľubujú jednoduché a nenáročné novely

Pre koho niePre koho nie

– pre čitateľov, ktorí sa do textu nevedia ponoriť a nájsť v ňom niečo skryté

 

Dodatočné informácie:

Vydavateľstvo: Backstage Books

Preklad: –

Pôvodný názov: –

Recenzent knihu čítal: 02hod 15min

Počet strán: 90

 

Keď sny rozprávajú... Čítaj viac
Niekoľko životných osudov, ktorých nositelia dúfajú v lepšie začiatky. Čítaj viac
Príbeh o lekárovi, ktorý lovil nočné motýle odeté do ľudskej kože. Čítaj viac
Láska nie je výmysel, nie je prežitok, nie je to enzymatická zmena v mozgu. Čítaj viac
Aké je to, keď veľmi chceme človeku niečo povedať, no on nám nechce rozumieť? Aké je to hovoriť poéziou? Čítaj viac
Kam patrí ypsilon a kam jota? Čítaj viac
Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip