Na vine sú hviezdy

John Green

Tínedžerská lovestory zasadená do depresívneho prostredia rastie vďaka vtipným situáciám.


Krátko potom, ako sa človek zamiluje, neráta s koncom vzťahu. Jeho optika je naštrbená hormónmi šťastia a budúcnosť tak vyzerá veľmi ružovo. Keď prichádza moment návratu do reality a vidíme i temnejšie miesta na duši toho druhého, predsa len sme si viac-menej istí, že ak príde trpký koniec, jeho iniciátorom bude jeden z hlavných aktérov zaľúbeného dua. No čo ak nie…

Hazel a Augustus sú aj napriek svojmu mladému veku onkologickí pacienti, ktorí sa jedného dňa stretnú na kolektívnych posedeniach v podpornej pacientskej skupine. Ich vyhliadky do budúcnosti síce nie sú celkom ružové, no nejaká nádej nad nimi predsa len visí. Nakoľko sa Hazel posledné mesiace len zatvárala doma, jej rodina sa teší z faktu, že má s kým tráviť voľný čas. Hadičky, kyslíková bomba a množstvo liekov ju len pripútavali na lôžko a nútili premýšľať nad koncom života. Láska, ktorá sa medzi ňou a Augustom rozvinie, ju povznesie do výšin a aj lekárske prognózy sa jej zdajú o niečo znesiteľnejšie. Nič však netrvá večne. Ani prvá „poriadna“ láska. Zdá sa, že niečo tam hore si občas zaumieni, že ešte nie je čas, aby sme boli naveky šťastní…

„Koncom zimy v sedemnástom roku môjho života mama usúdila, že trpím depresiami. Zrejme preto, lebo som prakticky nevychádzala z domu, trávila veľa času v posteli, dokola si čítala tú istú knihu, jedla zriedka a dosť podstatnú časť voľného času venovala premýšľaniu o smrti. Prečítajte si akýkoľvek leták alebo webovku o rakovine, a všade sa dozviete, že depresie sú vedľajším príznakom ochorenia.“

Príbeh o mladých ľuďoch, ktorí sa spoznajú na tak pochmúrnom mieste (i keď samotné sedenia sú niekedy vtipné), zaváňa hneď od začiatku depresívnym dojmom. Mládež prinútená myslieť na smrť, obmedzovaná kyslíkovými fľašami, prizerajúca sa na to, ako ich rovesníci postupne neprichádzajú na spoločné stretnutia, je tu vykreslená celkom živo, a teda je len otázkou času, kedy tento fakt čitateľa emočne zasiahne. Pasáže sprostredkujúce liečbu rakoviny tu však nemajú veľkú prevahu, výraznejšie pôsobia situácie, ktoré sa venujú citu hlavných hrdinov.

Táto skutočnosť má však aj svoj kontrastný náprotivok v podobe situácií a dialógov, ktoré pôsobia vtipne a vytvárajú tak paradoxný horko-trpký humor. V tejto rovine autor netlačí na city a snaží sa depresívny nádych zjemňovať tak často, ako sa len dá. Samotná zápletka je pomerne jednoduchá, tvoria ju početné všedné situácie zo života mladých ľudí, pričom však výrazne dominuje aj jedna nie tak celkom banálna príhoda. Hazel a Augustus spolu podniknú výlet do Amsterdamu, kde stretávajú autora Hazelinej obľúbenej knihy, ktorá sa končí otvorene. Práve táto situácia formuje ich vzťah.

„Len čo Patrick skončil, spoločne sme zopakovali hlúpu mantru: Dnešok si užijem, ako ešte nikdy. A bolo po stretnutí. Augustus Waters sa zdvihol zo stoličky a podišiel ku mne. Aj tým svojím hojdavým krokom akoby sa usmieval.“

Od istého času je celkom ľahké predpovedať koniec, no i tak do poslednej chvíle publikum dúfa, že sa všetky náznaky definitívneho záveru poberú kade-ľahšie a nakoniec sa kniha skončí inak. V záverečných kapitolách emócie dosahujú vrchol a ich podanie je pre danú cieľovú skupinu postačujúce. Ak nazriem aj pod povrch príbehu, istým spôsobom z neho možno vydolovať akúsi motivačnú myšlienku o prchavosti života a potrebe užívať si každý deň tak, ako v skutočnosti prichádza. Ide však skôr o sekundárny účinok knihy a tento odkaz je pod písmenami poriadne zahrabaný.

Na vine sú hviezdy odporúčam mladším čitateľom, ktorých knižnica obsahuje tituly venujúce sa nevšedným tínedžerským problémom. Starší čitatelia tu nájdu mierne depresívnu oddychovku obsahujúcu špecifický pohľad do duše mladého človeka, ktorému život nenadelil dostatočnú dávku zdravia na to, aby vedel spoznávať svet rovnako ako jeho rovesníci.

Recenzent: Veronika Vargová

PlusyPlusy a charakteristické črty

– depresívna atmosféra

– zopár vtipných momentov

– dej sa dá poľahky predvídať

– časté dialógy

– rýchle čítanie

Pre koho ánoPre koho áno

– pre mladšie ročníky

– pre milovníkov dramaticko-romantických príbehov

Pre koho niePre koho nie

– pre čitateľov, ktorí neobľubujú depresívne a pochmúrne príbehy

– pre tých, ktorí radšej siahajú po optimistickejších tituloch

 

Dodatočné informácie:

Vydavateľstvo: IKAR

Preklad: Milan Kopecký

Pôvodný názov: The Fault in Our Stars

Recenzent knihu čítal: 05hod 35min

Počet strán: 240

 

Nie vždy je obeta adekvátna miere splneného sna. Čítaj viac
Láska a nenávisť majú k sebe veľmi blízko a je len na jedincovi, na ktorú stranu sa prikloní... Čítaj viac
O tajomstvách, ktoré máme všetci. Čítaj viac
Kde sa dvaja bijú, víťazí tretí. Čítaj viac
Občas v živote stretneme ľudí, ktorí nás tlačia k zemi. Čítaj viac
Čo robí ženu naozaj šťastnou? Čítaj viac
Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip