Daniela Slávik

„Tolerancia a akceptácia inakosti je predpokladom vyspelej spoločnosti, preto by sme sa mali pozerať na to, čo nás spája a nie rozdeľuje.“


Román Láska je LÁSKA, ktorý je tvojím debutom, je napísaný s nesmiernym citom a literárnou zručnosťou. Ani sa mi nechce veriť, že je to prvotina. Venuješ sa písaniu len posledné roky alebo je to tvoja srdcovka už od detstva?

Písaniu som sa venovala od detstva. Prvý román vznikol ešte v šestnástich, ale nikdy som nenašla odvahu dať ho niekomu prečítať. Potom ma na pár rokov zviedla hudba a dlho som nič nevytvorila. Až po nejakom čase, v ťažkom období, som znovu objavila lásku k písaniu…

Téma, ktorú v románe predkladáš čitateľom, je svojím spôsobom kontroverzná. Vzťah dvoch žien, so všetkým, čo k ozajstnému vzťahu medzi dvoma ľudskými bytosťami bez ohľadu na pohlavie patrí… Až sa nám ponúka otázka, či ide o fikciu, alebo skutočnosť…

Láska je LÁSKA nie je fikcia, ale ani skutočný príbeh. Anabelino očarenie Lenou, bláznivá zamilovanosť, sklamanie a cesta k pochopeniu, ako aj väčšina postáv vychádza zo skutočnosti, no veľký priestor dostala aj fantázia.

Je ťažké byť „iný“? Predsa len, spoločnosť súdi jedincov, ktorí sa správajú odlišne ako väčšina.

Do istej miery je. Síce sa snažím obklopovať ľuďmi, ktorí majú otvorenú myseľ a tolerancia im nie je cudzia, predsudkom sa niekedy ujsť nedá…

Si študentkou VŠMU. Aký odbor konkrétne študuješ?

Užívam si posledné týždne štúdia dramaturgie a teórie hudby na Katedre hudobnej teórie.

Hudba a literatúra idú takpovediac ruka v ruke. V tvojom románe cítiť tvoju umeleckú dušu. Čo preferuješ viac? Písanie alebo hudbu ako takú?

Boli časy, kedy som preferovala hudbu, dnes je to písanie. Akékoľvek písanie… tvorivé, blogovanie, alebo to „pracovné“, ktoré je častokrát aj o hudbe.

Mnohí ťa môžu poznať aj z Instagramu. Nadšenie pre fotografovanie je z tvojho profilu citeľné. Je IG tvoja najobľúbenejšia sociálna sieť?

Momentálne áno. Instagram je miesto, kde zdieľam svoje momentálne pocity vyjadrené fotografiami (niekedy) len tak bez slov.

V románe Láska je LÁSKA sme svedkami majstrovsky opísaného prelínania sa dvoch svetov. Krutej reality (odmietanie zo strany najbližších) a vnútorným svetom hlavnej hrdinky Anabely, ktorej nevybalansované emócie sa prelínajú medzi sebou ako farby dúhy. Cítiš sa ty osobne niekedy ako knižná hrdinka?

Stále, alebo aspoň väčšinou. Môj život je ako román… občas až príliš sladký, inokedy trpký, no vždy viem, že keď otočím stránku, dostane inú príchuť…

Aký je najväčší životný sen Daniely Slávik?

Byť šťastná. Asi to znie ako klišé, ale byť šťastná je môj najväčší sen. Chcem robiť to, čo ma baví, žiť a obklopovať sa ľuďmi, ktorých mám rada a sú pre mňa obohatením, cestovať, spoznávať nové krajiny, ich kultúru, iný spôsob života a to všetko po boku spriaznenej duše.

Čomu sa chceš venovať po skončení štúdia?

Po škole sa chcem naplno venovať písaniu ako freelancerka.

To, že máš na písanie talent, musí byť jasnému každému čitateľovi, ktorému sa Láska je LÁSKA dostane do rúk. Môžu sa čitatelia v blízkej budúcnosti tešiť na ďalší titul z tvojho pera?

Verím, že áno. Ako som spomenula, písaniu sa chcem venovať aj naďalej. Mám zopár nápadov, ktoré by som po štátniciach chcela zrealizovať.

Keď dopíšeš odpovede na tieto otázky a dáš za poslednou vetou bodku, na čo budeš myslieť ako prvé?

Dobrá otázka. Asi na to, že by som sa mala ísť naraňajkovať, aj keď je už pomaly čas obeda…

Napísať otvorenú, v tvojom prípade osobnú spoveď o náklonnosti k rovnakému pohlaviu chce odvahu. Cítiš sa odvážna?

Vôbec nie. Nie som odvážna. Som hanblivý introvert a často mám problémy s niečím, čo sa ostatným zdá smiešne. Pri písaní knihy Láska je LÁSKA som mala rôzne pocity, ale strach z odkrývania tejto témy nie… Prečo by aj? Je prirodzené písať o našich trápeniach, bolestiach, ale aj radostiach a láske.

Svet je plný predsudkov. Nezmyselných fóbií, hlúpych pravidiel a spoločenských noriem. Byť iný znamená byť svojím spôsobom aj zatracovaný. Mnohokrát tými, ktorí sú na tom z rôznych príčin oveľa horšie ako ľudia, na ktorých si dovoľujú ukázať prstom. Čo by si odkázala všetkým tým, pre ktorých je slovo tolerantnosť len fráza?

Odkázala by som im len, že každý je iný a vďaka tomu je svet farebný. Hoci teraz ukazujú na niekoho prstom, karta sa môže obrátiť a kedykoľvek môžu byť oni tí iní… Tolerantnosť a akceptácia inakosti je predpokladom vyspelej spoločnosti, preto by sme sa mali pozerať na to, čo nás spája a nie rozdeľuje. Veď nie je láska muža a ženy, a láska dvoch žien, partnerská láska je len jedna… prečo medzi tým robiť tak priepastné rozdiely?

Rozhovor zostavila: Petra Markowicz
Fotografie: Daniela Slávik
©plutonium.sk

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip