Tamara Tainová

„Z kníh sa na Slovensku stal obrovský biznis, čo by samo osebe nebolo zlé – zlé je však to, že kvantita víťazí nad kvalitou. “


Tamara, debutovali ste vskutku kontroverzným príbehom Je to inak, mami. Viete našim čitateľom povedať, prečo ste siahli práve po téme homosexuality? Chceli ste napríklad spoločnosť na niečo upozorniť?

S témou homosexuality som sa pohrávala dlhšie, no pre napísanie románu som sa definitívne rozhodla až vtedy, keď sa v mojej blízkosti začali objavovať prejavy homofóbie, ktoré ma desili svojou zaslepenosťou a nenávisťou k ľuďom s inou sexuálnou orientáciou. Prostredníctvom príbehu o mladom homosexuálnom novinárovi Borisovi som chcela upozorniť na to, že homosexuálom môže byť hocikto v našej blízkosti. Náš brat, kolega, priateľ či spolužiak. Človek, ktorého máme radi, a predsa ho vystavujeme utrpeniu, pretože výsmechom, nenávisťou alebo odsudzovaním inej sexuálnej orientácie ho nútime žiť v klamstve.

Aké pocity ste prežívali, keď ste svoju prvotinu púšťali do sveta? Predsa len, Slovensko je krajina, ktorá sa otvorenou mysľou charakterizovať veľmi nedá…

Knihu som koncipovala tak, aby donútila čitateľa premýšľať a klásť si otázky. Aby si hlavného hrdinu zamiloval. Napriek tomu som ho púšťala do sveta s veľkými obavami, či nevyvolá presne opačné pocity a či ho čitatelia nezavrhnú po prvých stranách.

Aké reakcie kniha napokon zožala? Boli podobné s vašimi predstavami?

Reakcie na knihu ma doslova prevalcovali. Samozrejme, v tom pozitívnom slova zmysle. Objavila sa dokonca lichotivá úvaha, že kniha je napísaná tak verne, že ju v žiadnom prípade nemohla napísať žena a za pseudonymom sa v skutočnosti skrýva muž – gej. Úsmevným paradoxom je, že som knihu nepísala pre homosexuálov, ale pre ich príbuzných a priateľov. Stalo sa však to, čo som nečakala – kniha sa stala kultovým románom gejov. Mnohých môj príbeh dojal tak veľmi, že ma začali zasypávať vlastnými spoveďami, no najmä otázkami, čo sa dialo s hlavným hrdinom ďalej. 

12696880_1085649991467197_1020640527_oDebutový príbeh ste ďalej rozvinuli v ďalších dvoch voľných pokračovaniach (To prejde, Milujem, koho chcem.) Vedeli ste už pri písaní prvej knihy, že túto dejovú líniu potiahnete ďalej, alebo každé pokračovanie prišlo časom, takzvane samo od seba?

Priznám sa, že som pokračovanie nikdy neplánovala. (Keby som vedela, že pôjdem do pokračovania, nikdy by som „nezabila“ Borisovu babičku.) No ako som už spomenula vyššie, Borisov osud zaujímal ľudí natoľko, že si doslova vydrankali pokračovanie. A tak som sa nakoniec nechala „zlomiť“ a pustila som sa do písania druhého dielu s názvom „To prejde“. Pri rozhodovaní zohral úlohu aj fakt, že som pre ďalšiu tabuizovanú tému potrebovala postavu psychológa, no a v Borisovom príbehu som toho psychológa už mala. Je ňou Borisova priateľka Sofi. A tak som vlastne zabila dve muchy jednou ranou. Vrátila som na scénu Borisa a okrem homosexuality som v knihe otvorila novú pálčivú tému – týranie detí.

Tretie pokračovanie Borisovho príbehu s názvom „Milujem, koho chcem“ som si začala písať len tak. Pre zábavu. Mala som za sebou prácu na samostatnej knihe (Nemôžem ti povedať viac) a chcela som si trochu oddýchnuť, kým sa pustím do ďalšej vážnej témy. Jednotlivé kapitoly „Borisa“ som uverejňovala na svojej stránke (www.tamaratainova.sk) netušiac, či to niekedy dokončím. Písanie som dokonca na dlhší čas prerušila, venovala som sa ďalšej knihe (Dievča, ktoré sa bálo sovy) a chvíľu to naozaj vyzeralo tak, že k Borisovi sa už nikdy nevrátim. Keď som si však po dlhej prestávke otvorila napísaný text, zapáčil sa mi tak, že som sa do neho znovu pustila a v roku 2015 som knihu konečne dokončila. Je zvláštne, že najkrajšie odozvy dostávam práve na tento tretí diel, ktorý vznikol s odstupom štyroch rokov. Tak teraz neviem – je tá kniha naozaj taká dobrá, alebo aj pri nej platí moje obľúbené tvrdenie, že čakanie predlžuje rozkoš. (smiech)

V rokoch 2013 a 2014 ste publikovali samostatné tituly, ktoré zachytávajú úplne odlišné príbehy. Ako by ste Nemôžem ti povedať viac a Dievča, ktoré sa bálo sovy charakterizovali našim čitateľom?

Kniha „Nemôžem ti povedať viac“ sa rodila veľmi zaujímavo. Pôvodne som chcela napísať dve knihy – jedna mala byť o prostitúcii, druhá o odchode mladých ľudí do zahraničia za lepšími podmienkami. Nakoniec som oba námety spojila do jednej knihy a vytvorila príbeh mladej rozhlasovej moderátorky, ktorej sestra odíde študovať do Ameriky a ktorá sa priatelí s luxusnou prostitútkou. Osud živelnej prostitútky Rebeky mi poskytol priestor na odhalenie strašných praktík priekupníkov s bielym mäsom a varovanie, že moc a peniaze dokážu posvätiť všetko. Aj zločin.
Kniha „Dievča, ktoré sa bálo sovy“ patrí k najťažším knihám, aké som napísala, pretože je z veľkej miery autobiografická. V knihe vystupuje niekoľko mladých ľudí, ktorí majú spoločnú črtu – ukrývajú pred svetom nejaké ťaživé tajomstvo. A čo všetko sa môže stať, ak jedným z tých tajomstiev je psychická porucha blízkej osoby, približujem cez dojemný príbeh hlavnej postavy – mladej ošetrovateľky zvierat v Zoo.

12516672_1085649861467210_1229920700_oMajú vaše príbehy aj napriek rôznorodým motívom spoločnú charakteristickú črtu?

Každá z mojich kníh sa dotýka nejakej tabuizovanej témy – či už ide o homosexualitu, týranie detí, korupciu, vydieranie, zneužívanie žien alebo psychické poruchy. Napriek vážnym témam sa však všemožne snažím, aby knihy nepôsobili depresívne. Aj preto v nich nájdete mladých ľudí oplývajúcích príjemným zmyslom pre humor, veľa lásky a tiež vieru, že zázraky sú niečo, čo sa naozaj deje. Čo sa týka štýlu môjho písania – priatelia ho nazývajú „prudko čitateľný a návykový.“ Nie je to náhoda. Niekoľko rokov som pracovala v spravodajstve, kde som sa naučila používať rýchly a úderný novinársky štýl, a keďže dnes žijeme rýchlu dobu, premietam ho aj do svojich kníh.

Vedeli by ste svojej tvorbe priradiť cieľovú skupinu čitateľov? Akým čitateľom sa príbehy najviac dostanú pod kožu?

Keďže moja prvá kniha vyšla vo vydavateľstve Evitapress, cieľovou skupinou sa stali veľmi mladí ľudia. Po prechode do vydavateľstva Slovart sa okruh rozšíril aj o staršie ročníky. Zdá sa však, že pri mojich čitateľoch vôbec nejde o pohlavie alebo o vek. Najdojímavejšie reakcie dostávam od ľudí, ktorí sa natoľko stotožnia s niektorým z hrdinov, že sa prestanú cítiť so svojím problémom sami. A to je pre mňa tá najväčšia pochvala.

Plánujete vydať ďalší príbeh? Ak áno, bude to pokračovanie niektorej knihy alebo úplne iná dejová línia?

V každej z mojich kníh nájdete niečo nedopovedané, na čom by sa dalo vystavať pokračovanie. No keďže nosím v hlave zopár pálčivých tém, ktoré som ešte nenapísala, chystám skôr nový román ako pokračovanie tých starších.

Aká je najčastejšia otázka, ktorú ohľadom svojej tvorby dostávate?

Či som študovala psychológiu? 

Pociťujete pri pohľade na náš knižný trh spokojnosť? Alebo tu vnímate nedostatky, ktoré by ste rada odstránili? Vedeli by ste tieto prvky definovať?

Z kníh sa na Slovensku stal obrovský biznis, čo by samo osebe nebolo zlé – zlé je však to, že kvantita víťazí nad kvalitou. Každý rok sa vydáva také množstvo kníh, že čitateľ nemá šancu nájsť medzi nimi niečo, čomu sa nerobí reklama. Žiaľ, nie všetko, čomu sa robí reklama, stojí za výnimočnú pozornosť. A tak sa stáva, že mnohé skvelé knihy sa k čitateľovi vôbec nedostanú, pretože sú po 2-3 týždňoch vytlačené z pultov ďalšími a ďalšími novinkami a presúvajú sa do políc, kde ich už málokto objaví.

Myslíte si, že máme v kníhkupectvách rovnomerné zastúpenie žánrov? Alebo vnímate prebytok či deficit kníh istého žánru?

Pociťujem nedostatok klasickej literatúry. Mnohé z kníh svetových velikánov nájdete už len v knižniciach ako ošumelé vydania z minulého storočia.

12674554_1085649738133889_1543151954_nPojem dobrá či kvalitná kniha je natoľko všeobecný, že aj v prípade dvojstranovej charakteristiky vlastne nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Skúsme ho trochu špecifikovať a rozdeliť na viacero kategórií. Ako by podľa vás mala vyzerať dobrá romantická kniha?

Nedelím knihy na žánre, iba na dobré a zlé. Viem, že je to veľmi subjektívne, pretože to, čo sa páči mne, nemusí sa vôbec páčiť niekomu inému. Ja osobne preferujem knihy s pútavým dejom a úderné vety pred zdĺhavými opismi. Ak niekto plače, stačí mi na to jediná veta. Nemusím vedieť, akou rýchlosťou slzy stekajú po tvári, či ich dievčina prehĺta alebo necháva kvapkať na hruď a či si ich utiera do rukáva alebo do malej papierovej vreckovky (smiech). Ale vráťme sa k vašej otázke – dobrá romantická kniha je pre mňa tá, v ktorej autor opíše buď nevšedný ľúbostný príbeh, alebo použije nevšedné výrazové prostriedky. A ak sa tieto dve veci spoja dokopy, potom vznikne skvost, ktorý sa prekladá do mnohých jazykov. Ako príklad toho prvého uvediem knihu Nicholasa Sparksa Zápisník jednej lásky, ako príklad toho druhého uvediem knihu Daniela Glattauera Priateľ do dažďa.

Musí dobrá či kvalitná kriminálka spĺňať iné kritériá?

Ani nie. Aj tam ide najmä o dobrý príbeh a pútavý jazyk. Absolútnou špičkou v tomto žánri je pre mňa Jo Nesbo. Pamätám sa na deň, keď som sa prvý raz začítala do jednej z jeho kníh. Bola som ako v tranze a po každej prečítanej strane som si hovorila, že žiadna kriminálka sa mi už nebude páčiť viac. (úsmev) Odvtedy porovnávam všetko s jeho spisovateľským umením a hľadám v knihách aspoň zlomok toho, čo tam dáva on. Originálneho hlavného hrdinu, výborne vystavaný príbeh a skvelý rozprávačský štýl.

A ako je to v prípade napríklad detských knižiek?

Myslím si, že napísať dobrú detskú knihu je oveľa ťažšie ako napísať román. A to z úplne prozaického dôvodu – knihu píše dospelý človek, ktorý sa musí vrátiť v čase a vcítiť sa do detského vnímania sveta. Tomu musí prispôsobiť nielen námet knihy, ale aj výrazové prostriedky. No a toto všetko sa vôbec nemusí podariť ani v prípade skúseného a vypísaného autora.

Čo si predstavujete pod pojmami klišé či patetizmus? Registrujete ich v literatúre často?

Klišé a patetizmus dokážem identifikovať veľmi presne… V knihách iných autorov (smiech). Ale teraz vážne. Obdivujem autorov, ktorí dokážu písať dojímavo bez toho, aby sa skĺzli k patetizmu, a tiež tých, ktorí majú takú bohatú slovnú zásobu, že im nehrozí použitie nejakého lacného a otrepaného klišé.

Sledujete občas i portály či blogy s knižnými recenziami? Ak áno, s akým zámerom? Hľadáte knižné tipy alebo len chcete porovnať svoje dojmy s dojmami blogerov?

Knižné recenzie sledujem veľmi pozorne. Málokedy však preto, aby som si porovnala dojmy z knihy, skôr preto, aby som našla nejaký dobrý tip.

Myslíte si, že recenzia môže byť objektívna?

Za recenziou je vždy jej autor, konkrétny človek a jeho vnímanie knihy. Z tohto pohľadu je recenzia vždy subjektívna. Skúsený recenzent však minimalizuje svoje osobné pocity a podčiarkuje veci, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za kvalitné, a upozorňuje na chyby, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za chyby.

Akých chýb sa podľa vás recenzenti najčastejšie dopúšťajú?

Najhoršie recenzie sú tie, ktoré si píše recenzent ako keby sám pre seba a neuvedomuje si, že ak má recenzia splniť účel, mala by byť zrozumiteľná aj pre iných. Dobrá recenzia má isté nepísané pravidlá. Pod pojmom dobrá nemyslím recenziu, ktorá chváli, ale takú, ktorá napovie potenciálnemu čitateľovi, v čom je kniha výnimočná alebo naopak, čo sa autorovi vôbec nepodarilo. Osobné postrehy typu: „Na začiatku knihy som sa strašne nasmiala“„Hlavnú hrdinku by som fackal od rána do večera“„Nepáčilo sa mi, že v knihe stále jedli“… by sa v kvalitnej recenzii nemali objavovať.

12659601_1085649588133904_479318258_nČo si predstavujete pod pojmom konštruktívna kritika?

Konštruktívna kritika je zbavená emócií a jej snahou je posunúť autora ďalej. Tomu by mali byť prispôsobené aj výrazové prostriedky. Ak poviem nejakému autorovi, že začiatok jeho knihy je trochu ťažkopádny a kazí dojem z inak skvelej knihy, nechcem ho tým ponížiť ani uraziť, chcem ho upozorniť na čosi, čo možno sám nepostrehol. Ak mu však poviem, že píše ako dement, že kniha sa nedala čítať a že by sa mal venovať radšej svojej záhradke, neposuniem ho nikam, len ho urazím.

Vedia autori kritiku prijať? Dá sa z kritiky poučiť?

Ostrá kritika sa prijíma veľmi ťažko – veď kto z nás ju má rád? Ak je však autor dostatočne vnímavý a kritika je konštruktívna, myslím si, že sa z nej môže poučiť. Okrem vnímavosti je však potrebná aj istá dávka pokory. Ak si autor myslí, že píše výborne a nemusí sa v ničom zlepšiť, akokoľvek dobre mienená kritika sa od neho odrazí ako loptička od gumenej steny.

Aké tituly by sme našli vo vašej knižnici?

Väčšinou detské knihy, detektívky a svetovú klasiku. Dostojevského, Tolstého, Sienkiewicza, Londona, Steinbecka, Waltariho, Salingera, ale aj Hosseiniho. Špeciálnu kategóriu tvoria sci-fi knihy, ktoré po detektívkach milujem asi najviac.

Odporučíte nám i našim čitateľom zopár knižných titulov, ktoré by sme v kníhkupectvách či knižniciach nemali obísť?

Toto je naozaj veľmi ťažká otázka, pretože všetko záleží na vkuse čitateľa. Ale ak by som mala spomenúť niečo, čo ma v poslednom čase zaujalo, tak by to boli dve knihy z vydavateľstva Slovart – „Pravda o afére Harryho Queberta“ a „Dievča vo vlaku“.

Máme tu priestor na záverečnú bodku. Čo by ste nám i našim čitateľom na záver odkázali?

Nemám rada konce, lúčenie ani záverečné bodky, bola by som však naozaj šťastná, ak by čitatelia tohto rozhovoru siahli po niektorej z mojich kníh a zistili by, o čom som celý čas rozprávala.

Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Fotografie poskytla: Tamara Tainová

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip