Staroknih

Staroknih je novým a sviežim spestrením antikvárneho sveta na Slovensku. Jeho hlavným cieľom je zachraňovať nechcené knižky a vytvárať príjemný priestor pre ľudí, ktorí radi čítajú, fantazírujú a rozprávajú sa. Za celým projektom stoja dvaja študenti vysokej školy, Miloš a Veronika, ktorí nabrali odvahu a ponúkajú pohľad na tradičný slovenský antikvariát mladými očami.


IMG_4921Antikvariát Staroknih je projekt, ktorý ma zaujal ihneď, ako som sa o ňom dozvedela, zvlášť preto, že za jeho zrodom stoja dvaja mladí ľudia. Čo vás viedlo k jeho založeniu?

Miloš: To nás veľmi teší. Skutočne prvým impulzom bola novoročná návšteva Banskej Štiavnice, kde sme pocítili jedinečné emócie z historického mesta, antikvariátu a ľudí v ňom. Niekoľko týždňov po tejto návšteve, začiatkom roka 2015, sme náhodou dostali ponuku vybrať si pár kníh zo starého bratislavského bytu, ktorým bola prisúdená nálepka „nepotrebné“. Mali sme v pláne vybrať si jednu, dve, možno tri knižky, avšak pri pohľade na rozsiahlu knižnicu sme sa na seba s Veronikou pozreli a vtedy sa to všetko začalo rozbiehať.
Veronika: Áno, prvé čo nám napadlo, bolo knižky zachrániť a zistiť medzi rodinou, kamarátmi a známymi, či by ich niektoré z nich potešili. Tak sme aj urobili. Ich reakcie boli veľmi pozitívne a mnohí z nich nás osmeľovali k osloveniu väčšieho okruhu ľudí. A tak pomaly ale isto začal vznikať Staroknih

To, čo stálo za jeho zrodom, ste nám už prezradili. Dozvieme sa aj kto za celým projektom stojí? 🙂

Miloš: Samozrejme, radi sa vám predstavíme Sme dvaja mladí ľudia, Miloš a Veronika, a obaja sme študenti posledného ročníka magisterského stupňa na Univerzite Komenského, v odbore verejná politika. Obaja máme nadovšetko radi knihy, ktorým aktuálne vďaka Staroknihu venujeme všetok voľný čas, no tiež radi cestujeme a chodíme do prírody.

Ako si na obdobie príprav spomínate? 

Miloš: Bol to skok do neznáma. Základným kameňom boli iba naše myšlienky týkajúce sa toho, čo by mal Staroknih priniesť ľudom a aký chce byť.
Veronika: Na rozbeh sme využili Facebook, kde sme videli množstvo bazárov, v ktorých by sme naše knižky mohli zdieľať. Vytvorili sme si teda „page“ a začali sme s fotením a pridávaním fotiek. Fotenie nás začalo veľmi baviť, a tak sme si založili aj Instagram, na ktorom zdieľame fotky kníh z našej osobnej knižnice. Chceme tak ľudom ukázať, aké krásne sú staršie knižky a aké zaujímavé tituly medzi nimi existujú. Veľmi nás teší, koľko mladých ľudí tak prejavilo záujem o takéto knihy.
Miloš: Plynutím času a postupným pribúdaním „lajkov“ na našom Facebooku sme si však uvedomili, že prostredníctvom sociálnych sietí nevieme ľudom poskytnúť všetky naše nápady a emócie spojené so Staroknihom. Vedeli sme, že práca s knižkami nás baví, a tak sme sa rozhodli dať Staroknihu tvár prostredníctvom loga, ktoré nám vytvoril náš šikovný kamarát Martin Pyšný, a následne vytvorením internetovej stránky s e-shopom. Čo sa týka kompromisov, tým, že máme rozličné povahy a mnohokrát aj názory, kompromisom sa nevyhneme. Vnímame ich však pozitívne, ako prirodzenú súčasť mladého projektu. Radi si taktiež vypočujeme aj názory ľudí v našom okolí, ktorí nám pomáhajú pozerať sa na náš projekt z rôznych pohľadov, za čo sme im, samozrejme, vďační.

K akým zaujímavým titulom ste sa vďaka antikvariátu dopracovali?

Miloš: Zaujímavých titulov je mnoho, avšak vždy mi napadne prvá knižka, ktorá mi vtedy v Banskej Štiavnici učarovala. V skutočnosti to teda boli dve knižky – Pověsti slovenských hradů a zámků od Františka Juru, vydané v roku 1939.

Na aký titul, ktorý sa vám podarilo objaviť, ste najviac hrdí?

Veronika: Hmmm, takých je viacero, no hrdí sme určite na knižku od Jána Harantu – V najkrajšej domovine, ktorá bola podpísaná autorom na večierku poézie v máji roku 1947. V knižke sme totiž objavili založený program celého večierku, a tak sa nám jej príbeh viac približuje a kniha ako keby ožíva. Taktiež si veľmi vážime diela katolíckej moderny, napríklad od Rudolfa Dilonga.

Koľko kníh máte približne na stránke k dispozícii?

Miloš: Momentálne máme na stránke k dispozícii približne 150 kníh. Vieme, že to nie je veľa, no knižky postupne dopĺňame, kedykoľvek si nájdeme čas.
Veronika: Áno, knižky v okolí nášho pracovného stola doslova čakajú v rade na pridanie. Snažíme sa však našu prácu robiť poctivo, knižky prelistovať, ozrejmiť si ich obsah, zistiť ich prípadné nedostatky a všetko to potom nahrať na našu stránku. Samozrejme, veľkú úlohu zohrávajú aj školské povinnosti, nakoľko sa obaja venujeme aj písaniu našich diplomových prác.

O aké knihy je najväčší záujem?

Miloš: Myslím si, že na túto odpoveď nevieme až tak dobre odpovedať. Hlavne z dôvodu, že náš antikvariát funguje pomerne krátky čas. Avšak knižky z oblasti histórie, umenia, prípadne rozprávky sú u našich zákazníkov veľmi obľúbené.

IMG_9396Viete opísať vaše ambície do budúcnosti? Napríklad kamenný antikvariát s rodinnou atmosférou a množstvom literatúry, ktorá sa inde zohnať nedá, by som rada navštívila aj ja. 😉

Veronika: Nápadov máme veľmi veľa a optimisticky veríme, že niektoré z nich sa nám podarí aj v krátkom čase zrealizovať. Napríklad by sme radi náš antikvariát obohatili aj o iné ako knižné produkty, viac však prezrádzať zatiaľ nebudem. Určite sa všetko včas dozviete na našej internetovej stránke, na Facebooku, prípadne na Instagrame.
Miloš: Súhlasím, v prvom rade je našou ambíciou sprostredkovať príjemný pocit, ktorý cítime pri knihách my. Z krátkodobého hľadiska by sme však určite radi rozšírili ponuku kníh v našom eshope.

Je možné darovať vám staršiu literatúru? Možno niektorí naši čitatelia majú na povale knihy, ktorým sa neujde žiadna pozornosť. Ak áno, musia darované tituly spĺňať nejaké kritériá?

Miloš: Samozrejme, veľmi radi si adoptujeme nepotrebné knihy, ktoré nemusia spĺňať takmer žiadne kritéria. Jediným háčikom môže byť len ich stav. Ak sú knižky príliš poškodené, tak by bolo od nás nefér pre budúcich čitateľov ponúkať ich v našom antikvariáte. Niekedy je preto potrebné vidieť knižky osobne, inokedy postačí aj zoznam.

Ste aj v súkromí milovníci starších kníh, ktoré už majú čo-to odžité?

Veronika: Určite áno, ja som bola vlastne už odmalička ovplyvnená mojou rodinou, do ktorej patrí hneď niekoľko zberateľov, či už kníh alebo iných vecí. Samozrejme, odkedy sme vytvorili Staroknih, moje city ku starším knižkám sa začali viac a viac prehlbovať.
Miloš: Ja mám taktiež odmalička vzťah ku starším veciam, pretože ma vždy fascinovali. Pamätám si, že rodičia ma v tejto záľube vždy podporovali. Úsmev na tvári mi vyčaruje už len pohľad na staršiu knižnicu. Mám totiž pocit, že čím je knižka staršia, tým väčší príbeh so sebou nesie. Veľmi rád si predstavujem, kto mohol knižku čítať predo mnou a kde všade bola. Knihy vnímam ako ľudí – čím starší človek, tým viac sa v ňom ukrýva.

Nepociťujete pri niektorých tituloch pokušenie nechať si ich? Alebo všetky staršie tituly, ku ktorým sa dostanete, „nekompromisne“ poskytnete na predaj v antikvariáte?

Miloš: Určite nebude prekvapením, keď sa priznáme, že knižky aj zbierame. Našu knižnicu si dopĺňame najčastejšie titulmi z iných antikvariátov prípadne od iných zberateľov.
Veronika: Áno, toto je zatiaľ našim menším „problémom“, nakoľko naša osobná knižnica sa pomaly ale isto začína prehýbať (smiech).

Ako vnímate slovenský knižný trh? Myslíte si, že máme v kníhkupectvách rovnomerné zastúpenie žánrov?

Miloš: Priznám sa, že za posledný rok som bol v kníhkupectve len raž či dvakrát a nie kvôli knihám, takže na túto otázku asi nebudem vedieť odpovedať. Učarovali mi antikvariáty, kde cítim teplo a dobrodružstvo z hľadania, ktoré mi vo väčšine kníhkupectiev chýba.

Čím vás musí knižka osloviť, aby ste sa rozhodli začítať sa do nej?

Miloš: Obľúbený autor je minimálne známkou toho, že knižke dávam zelenú, len čo sa o nej dozviem. Niekedy človek hľadá konkrétnu emóciu či príbeh a vtedy siahne po recenziách. Priznám sa, že ani grafické spracovanie mi nie je cudzie, práve naopak. Ilustrácie či zaujímavé obálky boli u mňa spúšťačom záujmu o knižky.
Veronika: Mne sa často stáva, že knižka ma zaujme pri jej pridávaní do našej ponuky. Vtedy totiž knižky listujeme, čítame o nich recenzie, ak sú dostupné, a zisťujeme ich obsah a podobne. Práve preto už mám vytvorený aj zoznam kníh na čítanie, avšak vzhľadom na čas sa tento zoznam rýchlejšie dopĺňa, než míňa.

Viete definovať dobrú/kvalitnú knihu? Aké prvky by mal príbeh obsahovať, aby sa vám „dostal pod kožu“?

Miloš: Toto je podľa môjho názoru čisto subjektívna záležitosť. Osobne mám rád príbehy, s ktorými sa viem stotožniť, prípadne mám pocit, že ma istým spôsobom formujú. Niekedy to formovanie vydrží pár hodín, inokedy navždy. No určite vnímam pozitívne knihy, ktoré na mne zanechali istú ryhu .
Veronika: Ja mám veľmi rada knižky, ktoré so sebou nesú reálne príbehy a s nimi spojené pocity z konkrétnych období. Napríklad práve teraz mám rozčítanú knihu od Jána Smreka – Poézia moja láska, ktorá opisuje autorov život v čase, keď bol mladý a začínal s písaním.

Staroknih_Dokáže vás niečo od čítania odradiť? Ak áno, čo vás prinúti odložiť knihu nedočítanú?

Miloš: Určite áno. Práca na Staroknihu, škola, prípadne iné povinnosti, to všetko sú časovo náročné aktivity, ktoré nám niekedy nedovoľujú ani len siahnuť po knihe, ktorú máme rozčítanú.
Veronika: Súhlasím, s nedostatkom voľného času určite bojuje mnoho ľudí. Sme však vďační, že aj napriek tomu, že so Staroknihom je mnoho práce, je to práca, ktorá nás baví.

Túto otázku sa nepýtam často, no dnes sa priam sama ponúka. Spomínate si na stredoškolské časy a povinné čítanie? Ako ste sa k tejto úlohe stavali – čítali ste odporúčané tituly alebo ste čítanie na príkaz ignorovali?

Miloš: Uf, budem úprimný, počas strednej školy som povinné čítanie nemal rád. Mal som pocit, že všetko, čo je povinné, nie je pre mňa zaujímavé. A tak často povinné čítanie ostalo založené v knižnici, prípadne som ho čítal naozaj len z povinnosti.
Veronika: Ja sa tiež musím priznať, že napriek tomu, že som bola poctivou žiačkou, čítaniu odporúčanej literatúry som sa viac-menej vyhýbala. Po rokoch však objavujem, aké zaujímavé príbehy skrývajú diela ako napríklad Červené víno alebo Jozef Mak.

Myslíte si, že sa dnes stále číta vo veľkom? Alebo sú knihy utláčané modernými technológiami?

Miloš: Určite v Staroknihu zastávame názor, že sa číta viac ako kedykoľvek predtým. Musíme si uvedomiť, že aj vďaka moderným technológiám čítame v podstate celý deň. Či už je to kniha, reklamný leták na ulici alebo články na internete, čítame stále. Čo sa tradičných kníh týka, sme optimisti a myslíme si, že záujem o knižky je.

Ako vnímate e-knihy? Porazia raz podľa vás papierové knihy alebo čítačka nikdy nenahradí pôžitok z otáčania stránok či špecifickej vône kníh?

Miloš: Ak áno, bude to trvať ešte dlho. No pravda je taká, že pocit, ktorý prichádza pri čítaní knihy, nenahradí nič iné. Niekedy to môže byť nepohodlné, nepraktické – áno, ale teplo a intimitu, ktorá je v knihe ako prostriedku na čítanie zakorenená už po stáročia, nenahradí žiadna čítačka či audiokniha. Určite tým nechcem povedať, že čítačky kníh sú zlé, skôr ich vnímam ako doplnok, nie konkurenciu pre knižky.
Veronika: Ja napriek tomu, že mnohí ľudia čítačky hneď odsudzujú, ich vnímam pozitívne. Samozrejme, pocitu pri listovaní knižky sa čítačka nevyrovná, avšak môže byť príjemným spoločníkom napríklad na cestách, kedy by sme so sebou iba ťažko ťahali všetky knižky, ktoré by sme mali v pláne napr. počas dovolenky prečítať.

Zablúdite občas aj na stránky s knižnými recenziami? Ak áno, s akým zámerom? Hľadáte knižné tipy alebo si chcete porovnať svoj názor s názorom blogera či recenzenta?

Veronika: Najčastejšie sa nám to stáva pri spomínanom pridávaní knižiek do našej ponuky. Snažíme sa vždy zistiť čo najviac, a preto niekedy pátrame aj po recenziách. Problémom je však, že recenzie na väčšinu titulov z našej ponuky sa objavujú iba zriedkavo.

Je podľa vás možné, aby bola recenzia objektívna?

Miloš: Myslím si, že každá recenzia je objektívna, čo sa týka faktov ohľadom knižky – napríklad počet strán, žáner, autor, hlavné postavy. Čo sa však týka obsahu kníh, prikláňam sa k názoru, že recenzie sú skôr subjektívnou záležitosťou.

SKF_BLKmaleMáme tu priestor na záverečnú bodku. Čo by ste našim čitateľom odkázali?

Veronika: Radi by sme vašim čitateľom odkázali, aby knižky nevyhadzovali, ale radšej ich posúvali ďalej, či už svojim známym alebo do antikvariátov. Určite sa nájde niekto, kto si „nechcenú“ knižku ešte minimálne raz prečíta a urobí mu to radosť.
Miloš: Rád by som ešte dodal, že všetci vaši čitatelia sú na našej stránke úprimne vítaní a v prípade akýchkoľvek otázok, nech nás neváhajú kontaktovať.

Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Fotografie poskytli: Staroknih

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip