Sklenený meč

Victoria Aveyard

AK MARE BARROW NIEČO VIE, TAK TO, ŽE JE ODLIŠNÁ.


V elektrizujúcom pokračovaní románu Červená kráľovná sa stupňuje boj medzi neustále sa zväčšujúcou armádou Červených so špeciálnymi schopnosťami a zvyškom sveta, ktorý je ešte stále rozdelený podľa krvi. Krv hlavnej hrdinky Mare Barrow je síce červená, no jej schopnosť ovládať blesky z nej robí nebezpečnú zbraň, ktorú chce mať kráľovský dvor pod
kontrolou. Mare sa síce spolu s Calom podarí utiecť a zobrať so sebou aj tajný zoznam s menami tých, ktorí sú „novou krvou“, avšak pomstychtivý Maven, ktorý je teraz už kráľom, je rozhodnutý nájsť ich a zničiť. A tak sa Mare vydáva na najnebezpečnejšiu misiu svojho života – je rozhodnutá vypátrať ďalších Červených so špeciálnymi schopnosťami, aby s ich pomocou porazila Mavena a ukončila vládu Strieborných. Musí však čeliť aj ďalšiemu nebezpečenstvu, ktoré vyviera z jej vlastného vnútra. Zlomí ju váha životov, ktoré boli položené v mene revolúcie, a stane sa z nej rovnaký netvor, akého sa snaží poraziť? Alebo ju faloš a zrada už navždy zocelia? Mare Barrow nemá na výber… Musí čeliť temnote, ktorá
sa jej začína rozpínať v duši.

Úryvok

Kapitán sa vrhne na sklo predo mnou. „Blok G,“ zakričí a plesne dlaňou pár centimetrov od mojej tváre, „sú v bloku G! Tamtie dvere!“
„To je ono, poďme,“ zavrčí Cal. Kapitán sa pozrie na svojho padlého princa.
Cameron sa zvonivo zasmeje. „Hádam ich nechcete nechať nažive? Viete, čo nám tu robili? Všetkým, aj tvojim Strieborným!“
„Prosím, prosím, iba sme plnili rozkazy, kráľove rozkazy…“ dušuje sa kapitán a skrčí sa, aby sa vyhol ďalšiemu oblúku elektriny. Za ním podlieha tichu druhá Cameronina obeť. Kapitánovi tečú po lícach slzy. „Vaša Výsosť, milosť, prosím. Vašu milosť…“
Spomeniem si na dievča v cele. Oči mala podliate krvou a cez šaty som jej mohla nahmatať rebrá. Pomyslím na Gisu a jej zlomenú ruku. Krvavé bábätko v Templyne. Nevinné deti. Myslím na všetko, čo sa udialo od toho strašného leta, keď sa celý problém začal tým mŕtvym rybárom. Nie, nebola to jeho vina, ale ich. Ich zákony, odvody, vojna, ich záhuba pre každého z nás. Oni to spravili.
Oni sami si privodili tento koniec. Aj teraz, keď ich zabíjame ja a Cameron, prosia o milosť Cala. Prosia Strieborného kráľa a pľujú na Červené kráľovné.
Vidím princa v odraze skla. Skresľuje mu tvár a vyzerá trochu ako Maven. „Mare,“ zašepká, možno sám pre seba.
Jeho šepot ma však teraz nezastaví. Cítim v sebe niečo nové, známe i neznáme zároveň. Moc, ktorá neprichádza s krvou, ale voľbou. Prichádza s tým, čím som sa stala, nie s tým, s čím som sa narodila. Odvrátim sa od Calovho pokrúteného odrazu. Viem, že ja musím vyzerať rovnako.
Odhalím zuby v úškrne.
„Blesky nemajú zľutovanie.“
Kedysi som sa dívala, ako bratia pália mravce lupou. Toto je podobné – ibaže horšie.
Hoci oddelené bloky väzňom veľmi sťažujú útek, rovnako sťažujú strážam vzájomnú komunikáciu. Zmätok je rovnako účinný ako oheň a blesky. Vojakom sa nechce opúšťať stanoviská, najmä keď počuli, že je nablízku kráľ. V bloku G objavíme štyroch výrečných magnetronov.
„Počul si sirénu, čosi sa deje…“
„Asi cvičenie, aby sme sa ukázali malému kráľovi…“
„Nedokážem sa rádiom spojiť s velením.“
„Počul si ich, kamery blbnú, rádiá asi tiež. Asi zase niečo vystrája tá protivná striga Elara.“
Jedného z nich šľahnem bleskom, aby som upútala pozornosť.
„Nesprávna striga.“
Než kovová lávka stihne padnúť, chytím sa mreže naľavo od dverí. Cal sa chytí napravo a mreža sa pod jeho dotykom rozžeraví.
Cameron stojí vo dverách. Na čele sa jej leskne pot, ale inak nejaví známky únavy. Jeden z magnetronov padne cez okraj lávky a rukami si zviera hlavu. Zostávajú dvaja.
Valí sa na mňa lavína ostrých úlomkov. Než sa do mňa stihnú zarezať a zabiť ma, skĺznem po mreži, kým moje nohy nenájdu úzky okraj cely podo mnou. „Cal, zišla by sa pomoc!“ zavolám. Vyhnem sa ďalšiemu útoku a odpoviem vlastným, no magnetron zoskočí, hoci by mal spadnúť. Kov sa však hýbe spolu s ním a dovoľuje mu bežať zdanlivo prázdnym priestorom.
Cal ma ignoruje a konečne roztopí mreže cely. Na chrbte mu planie ohnivý štít, ktorý ho chráni pred čímkoľvek, čo naňho môže druhý magnetron poslať. Ledva ho skrz oheň vidím, ale vidím dosť. Je strašne rozzúrený a nie je tajomstvom prečo. Nenávidí ma za to, že som tých Strieborných zabila – a spravila to, čo on nedokázal. Nikdy by som si nepomyslela, že sa dožijem dňa, keď sa Cal, bojovník, bude báť konať. Teraz sa sústredí na otvorenie čo najväčšieho počtu ciel a núti ma bojovať samu.
„Cameron, zhoď ho!“ zakričím na ňu.
„S potešením,“ uškrnie sa a natiahne k magnetronovi ruku. Ten sa zapotáca, ale nepadne. Ona slabne.
Šplhám sa popri celách a každú chvíľu sa mi šmykne noha. Palce mám rýchlo odreté. Viem bežať, nie liezť, a týmto spôsobom takmer nedokážem bojovať. Takmer. Ostrie v tvare diamantu ma škrabne na
líci. Ďalšie mi poreže dlaň. Keď chytím nasledujúcu kovovú tyč, môj úchop je slabý a šmýkam sa na vlastnej krvi. Posledné dva metre padám a tvrdo sa udriem o spodok bloku. Na chvíľu nedokážem dýchať. Otvorím oči, len aby som uvidela obrovský pichliač, mieriaci mi rovno na hlavu. Spravím kotrmelec, aby som sa smrtiacej rane vyhla. Dolu však letia ďalšie a ďalšie a musím kľučkovať, aby som sa im všetkým vyhla. „Cal!“ zakričím znova, skôr nahnevaná ako vystrašená.
Ďalší pichliač ku mne nedoletí, pretože sa roztopí. Kovové kvapky sa však rozprsknú príliš blízko a spália ma na chrbte. Unikne zo mňa výkrik, keď sa vlákno mojej kombinézy vlieva do jaziev.
Je to tá najhoršia bolesť, akú som kedy cítila, okrem Mavenovho prístroja, po účinku ktorého som upadla do kómy. Padnem na kolená, až ma zabolí v nohách.
Zdá sa, že bolesť je mojím ďalším spúšťačom.
Strop sa roztriešti a udrie do mňa blesk. Na chvíľu sa zdá, akoby zo mňa vyrástol fialovo-biely strom a prerástol aj strop bloku G. Zachytí magnetronku a tá nestihne ani vykríknuť. Ten druhý, posledný, čo zostáva, sa už iba krčí na poslednom kovovom pláte, schúlený pod vôľou Cameron.
„Julian!“ skríknem, keď sa vzduch vyčistí. „Sara!“
Cal zoskočí na druhej strane. Odmieta sa na mňa pozrieť, namiesto toho prehľadáva cely. „Strýko Julian!“ reve.

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip