Silvia Jezerská

„Každý človek pre seba očakáva to najlepšie a mal by to aj dostať.“


V druhej polovici októbra vychádza debutový román Každý trapas sa počíta. Čo o ňom hovorí jeho autorka? Ako vznikali hlavné postavy? Dala im aj kúsok zo seba?

1-3aO niekoľko dní vychádza váš debut Každý trapas sa počíta. Koľko času uplynulo od prvotnej myšlienky napísať knihu až po finálne úpravy vo vydavateľstve?

Je to trochu symbolické, pretože od počatia po pôrod, teda od nápadu po vydanie, prejde presne deväť mesiacov. Prvá kapitola vznikla na konci januára, rukopis som odoslala v máji, ostatné bola už len mravčia práca vydavateľstva. Týmto by som rada poďakovala všetkým, ktorí sa podieľali na tom, aby sa príbeh dostal do takej formy, v akej ho čoskoro uvidíte.

Kniha nesie náznaky melanchólie a dávky vtipu. Bolo vaším zámerom vytvoriť dielo, v ktorom čitateľ nájde rôznorodé spektrum emócií?

Keď som nad príbehom začala premýšľať, nebolo to so žiadnym zámerom. Určite som na začiatku ani len netušila, že sa z toho vykľuje kniha. Som vizuálny typ, predstavujem si dej ako filmový pás, pred očami mi bežia scény a dialógy. Nesnažila som sa nanútiť postavám žiadne emócie, len som ich zaznamenávala tak, ako som ich pred sebou videla.

Hlavné postavy sú príliš špecifické na to, aby vznikli v mysli autora. Tereza, jej matka, Adam, Ondrej… Kam až siahajú ich korene? Nájdeme ich v reálnom živote?

Asi vás sklamem, pretože ani jedna z postáv nie je reálna. Čitatelia z radov rodiny, priateľov a kolegov zrejme budú mať tendenciu hľadať sa v knihe, ale tu sa nikto nenájde. Vytvorila som si vlastný svet, v tom pre mňa spočíva pointa písania. Iba miesta spomínané v knihe naozaj existujú.

Ak by ste knihu a jej priebeh mali našim čitateľom v krátkosti opísať, aké slová by ste použili?

Príbeh o tom, že niekedy sa naháňame za chimérou, a nevidíme všetky krásne reálne veci, ktoré by sme mohli mať, keby sme otvorili oči.

Akej cieľovej skupine by ste Každý trapas sa počíta odporučili?

Určite ženským čitateľkám, najmä tým, ktoré majú v knihách rady aspoň trochu humoru.

Do akého žánru je knihu možné zaradiť?

Ak by neprekážal anglický názov, Trapasy patria do chick-lit. Literatúra o ženách a pre ženy.

Splní sa vám vydaním knihy dlhodobý sen? Alebo ide skôr o cieľ, ktorý ste úspešne dokázali zrealizovať?

Nenazvala by som to sen, ani dlhodobý cieľ. Skôr koníček, nutkanie. Pravdepodobne by som písala, aj keby knihy nikdy nevyšli, jednoducho ak má človek v hlave pretlak príbehov, musia sa dostať von. Teší ma však, že sa objavia v papierovej forme.

O Silvii Jezerskej mi internetové vyhľadávanie veľa neprezradilo… Tak sa skúsim opýtať priamo vás. Ako by ste sa charakterizovali? Premietli ste svoje povahové črty aj do rukopisu?

Lenivá. Pohodlná. Verná. Tvrdohlavá. Keby sa v tom vŕtal niekto, kto ma veľmi dobre pozná, zistil by, že v podstate všetky postavy som ja. Ondrej má moju prchkosť a impulzívnosť. Tereza je sivá myš, ktorou som v reálnom živote. Adam miluje raz a navždy. Iveta zdedila britký zmysel pre humor.

Plánujete v blízkom čase uviesť na trh ďalšie diela? Ak áno, ostanete v rovnakom žánri alebo skúsite niečo nové?

V novembri sa objaví kniha Leto s Alexandrom, ktorú som napísala ešte pred Trapasmi, ale jej vydanie sa naplánovalo na neskorší termín. Patrí k žánru young adults. Ak by v budúcnosti vyšli aj ďalšie knihy, pravdepodobne by som sa držala týchto dvoch žánrov. Ako čitateľ inklinujem k sci-fi a fantasy, ale na slovenskom trhu máme zopár vynikajúcich autorov, ktorým by som si netrúfla liezť do kapusty.

14408985_1171645642893289_1962643713_nV knihe Každý trapas sa počíta je spomenutých zopár diel, najčastejšie Mechanický pomaranč. Čitateľ tak môže usúdiť, že autor je sčítaný človek… Aké knihy by sme našli vo vašej knižnici?

Veľmi pestrú zmes. Našli by ste u mňa všetko možné od young adults literatúry, cez thrillery, horory, detektívky, ženské a historické romány, až po kuchárky, sci-fi, fantasy či cyberpunk. Som sériová čitateľka – ak nájdem autora alebo autorku, ktorí mi vyhovujú, vytrvalo od nich zháňam všetky dostupné tituly. A tiež som bola asi jediná študentka, ktorá zbierala a čítala povinnú literatúru pre zábavu. (smiech)

Odlišujete dobré knihy od zlých? Alebo rozlišujete knihy, ktoré vám sadli a ktoré, naopak, neboli napísané pre vás?

Neexistuje univerzálna kniha ani univerzálny autor. Nie je možné vyhovieť všetkým naraz, takže sa mi do rúk dostali úžasné knihy, ktoré našli množstvo fanúšikov, ale mňa, bohužiaľ, neoslovili. Na druhej strane je mnoho takých, ktoré nemali veľkú odozvu, no mne sa páčili.

Doteraz ste slovenský knižný trh sledovali z pohľadu čitateľa. O chvíľu sa stanete jeho súčasťou… Aký máte názor na slovenskú literárnu scénu? Sú tam prvky, ktoré by ste odstránili, prípadne mierne pozmenili?

Toto je pre mňa ťažká otázka, pretože nedokážem byť objektívna. Dospelí čitatelia určite majú z čoho vyberať, pretože na Slovensku máme množstvo výborných autorov a autoriek rôznych žánrov. Ja však v kníhkupectve vždy zamierim aj do sekcie pre mládež, kde zistím, že pre dospievajúce dievčatá tam pribudlo máličko alebo vôbec nič. Potom prejdem okolo poličky s kuchárkami, kde zistím, že je tam toho na môj vkus až príliš. Ale všetko je otázka dopytu, na trh sa dostáva to, čo je žiadané, takže si nedovolím kritizovať, pretože keby som ja mala viesť kníhkupectvo alebo vydavateľstvo, asi by rýchlo skrachovali. (smiech)

Dokážu vás nejaké prvky v knihe znechutiť natoľko, že ju zavriete a viac sa k nej nevrátite?

Zatiaľ sa mi to nestalo, pretože verím, že z každej knihy – aj z tej, ktorá sa nám nepáči – si môže čitateľ niečo odniesť. Čo sa však týka obsahu – keď je kniha výborne napísaná, môže v nej byť čokoľvek, neodradí ma to. Niektorí autori majú nesmierny rozprávačský talent, za ktorý ich obdivujem.

Myslíte si, že sú slovenskí čitatelia nároční?

Myslím, že všetci čitatelia – nielen tí slovenskí – sú nároční. Každý človek pre seba očakáva to najlepšie a mal by to aj dostať. Literatúra by nemala byť výnimkou.

Ako vnímate pojmy patetizmus a klišé? Čo si pod nimi predstavujete?

Obidve slová akosi nadobudli negatívny význam. Pod slovom patetický si predstavím čosi prehnané, čo má hrať na city ľudí, hoci je to odvodené od slova pátos, čiže majestátnosť alebo vzletnosť. Klišé sú ošúchané výrazy, často používané, ale hranica medzi klišé, prísloviami, porekadlami, prirovnaniami je veľmi krehká a v mnohých prípadoch závisí od zručnosti autora, či to čitateľovi udrie do očí ako klišé alebo nie.

Vo vašej pripravovanej novinke možno nájsť zopár skrytých odkazov. Riadite sa v živote podľa nejakého hesla či pravidla?

Nemám žiadne heslo, ani pravidlo. Jediné, o čo sa snažím, je žiť tak, aby som si raz nemusela nič vyčítať. Samozrejme, nie vždy to vychádza.

Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Fotografiu poskytla: Silvia Jezerská
© plutonium.sk

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip