Roman Čerňanský

„Primitívnosť do kníh nepatrí. Aspoň nie do tých v mojej knižnici.“


Foto RCVaša kniha Paríž na viac spôsobov predstavuje, zvolím zvláštne slovné spojenie – úvahovú prechádzku Parížom. Koľko návštev tohto francúzskeho mesta predchádzalo knihe?

Presne dve. Návštevám Paríža som sa vyhýbal, pretože knižku som písal z pozície turistu a ten pocit prvotného očarenia mestom som si chcel pri písaní uchovať. Takže ak som sa aj ocitol vo Francúzsku, šiel som si pozrieť radšej iné mesto.

Kedy ste si uvedomili, že máte námet hodný knižného spracovania a začali ste na príbehu pracovať?

V podstate hneď po návrate domov som začal rozvíjať prvotnú myšlienku a pustil som sa do písania. Niekedy je lepšie veľmi nad vecami nešpekulovať, lebo ak človek príliš premýšla, môže sa stať, že zostane len pri tom premýšlaní.

Ako dlho knižka vznikala?

Knižku som písal 3 roky, rok som mal prestávku a rok som ju korigoval. Čiže dokopy 5 rokov.

Vedeli by ste ju charakterizovať? Priblížiť ju našim čitateľom tak, aby nebolo prezradené to podstatné?

Knižka, ako už jej názov napovedá, je o Paríži. On je neviditeľnou hlavnou postavou, okolo ktorej sa točí celý dej. A čitateľ ho postupne spoznáva cez príbehy Petra a Janky. Myslím si, že knižka sa dá zjednodušene vnímať aj ako beletristický bedeker, ale celkovo je veľmi ťažké ju niekam zaradiť. Ja by som ju charekterizoval ako hybrid, v ktorom sa mieša poézia s prózou a esej s cestopisom.

Zatiaľ čo iní súčasní autori vyvíjajú snahu, aby ich príbehy boli čitateľom podané čo najsúčasnejším a hovorovým jazykom, vy ste zvolili dlhé súvetia, množstvo prirovnaní a miestami i poetický jazyk… Bol tento krok cielený alebo ste svoje myšlienky pretavili do tejto formy úplne prirodzene?

Ono to tak vyšlo úplne prirodzene. Knižka bola napísaná veľmi úprimne. A vlastne až spätne som si uvedomil, že ja čítam hlavne starých autorov, a preto som bol najskôr prekvapený, keď ma vydavateľ upozornil, že dnes sa píše stručnejšie.

Akú cieľovú skupinu by ste knihe určili? Komu sa dielko najviac zapáči?

Knižka je poetická, takže si myslím, že osloví ľudí, ktorí majú vzťah k poézii. Tiež by sa mohla páčiť čitateľom, ktorí majú kladný vzťah k umeniu, histórii a nerušia ich v texte úvahy a postrehy.

Nie je žiadnym tajomstvom, že časť autorovej duše sa aj napriek jeho snahe o pravý opak predsa len odzrkadlí v texte. Ste aj v súkromí človek, ktorý naplno vníma prítomné okamihy a kritickejšie situácie rieši humorom?

Som typ človeka, ktorý rád spomalí a pozoruje okolitý svet. Kritické situácie sa mi však nedarí zvládať vždy s humorom. O tom by vám vedela povedať viac moja manželka. (úsmev)

Plánujete v písaní pokračovať? Ak áno, viete už, aký námet bude v novej knihe rozpracovaný?

Písaniu sa chcem určite venovať a vlastne sa mu aj neustále venujem. Čítam knihy, pozerám filmy, premýšľam, analyzujem a zapisujem si nové námety. Momentálne mám rozpracovanú zbierku básni a poviedok. Námety su rôzne. Od bežného života až po horor. Avšak času je pomenej, keďže písanie je hobby a okrem práce sa snažím tráviť čo najviac času s rodinou.

Lákal vás Paríž už odmalička alebo ste mu na chuť prišli až v dospelosti?

Paríž som chcel vidieť vždy. Ale láskou na prvý pohľad sa mi stal až pri prvej návšteve.

paríž na viac spôsobovKtoré miesta v Paríži sú vám najbližšie?

Paríž ako aj ďaľšie veľké mestá človek spoznáva celý život, aj keď v nich žije. Je to dlhodobý vzťah podobný tým medziľudským. Neodvažujem sa vysloviť jedno alebo viaceré miesta, každá ulička má svoj príbeh.

Plánujete sa do tohto mesta aspoň raz vrátiť?

Áno a dúfam, že raz budem môcť toto mesto predstaviť aj svojej dcére a vysvetliť jej, prečo tak veľa pre mňa v mladosti znamenalo.

Poviete nám, aké knihy by sme našli vo vašej knižnici? Aký žáner preferujete?

Ja mám rád klasikov. Takže určite tam nájdete Tolstoja, Márqueza, Puškina, Gogoľa, Murakamiho. Ale aj Poeho, Lovecrafta či Stokera. A samozrejme Seiferta, Rúfusa a Váleka.

Viete nám odporučiť zopár titulov, ktoré určite stoja za prečítanie?

Osobne bol pre mňa veľkým prekvapením Frankenstein. Odhadujem, že veľa čitateľov sa k tejto knižke nedostane pre jej povesť s nálepkou hororu. V skutočnosti to je geniálne dielo plné myšlienok a nehy. Neuveriteľné je, ako Mary Shelleyová dokázala na prahu dospelosti vytvoriť tak zrelý text. Možno preto, že žila so starším básnikom… 
Ak by som mal menovať ďaľšie tituly, tak z tých novších určite stojí za prečítanie Nórske drevoNeznesiteľná ľahkosť bytia.

Čo podľa vás robí knihu dobrou knihou? Aké prvky by mal príbeh obsahovať, aby ste ho označili za vydarený či kvalitný?

Osobne preferujem, ak ma knižka obohatí rôznymi myšlienkami a pohľadmi na život. Čiže ak je tam okrem príbehu aj pridaná hodnota.

A keď sa na to pozrieme z druhej strany? Vie vás niečo od čítania odradiť, prípadne znechutiť tak, že knihe priradíte negatívny prívlastok?

Samozrejme, mám aj ja nedočítané knihy. Kedysi ma otravoval jazyk komerčnej literatúry svojimi trojslovnými vetami. Ale časom som si uvedomil, že menej je niekedy viac a aj tieto vety majú svoje čaro a spisovateľskú skúsenosť. Avšak primitívnosť do kníh nepatrí. Aspoň nie do tých v mojej knižnici.

Ako vnímate súčasnú slovenskú literárnu scénu? Máte pocit, že množstvo autorov rozložilo svoje sily tak, aby na trhu nebol deficit či prebytok kníh istého žánru? Alebo už spomínaný žánrový nadbytok či nedostatok vnímate?

Na túto otázku by som radšej odpovedal všeobecne a nielen z pohľadu aktuálnej slovenskej scény. Myslím si, že básnici degradovali báseň na bezpohlavný útvar, ktorý sa momentálne nedá nikam zaradiť. Nie je to ani próza, ani poézia. A prirodzenou reakciou bežného čitateľa je nezáujem a zavrhnutie poézie ako žánru. V próze sa mi zase zdá, akoby autori zabudli, že spisovatelia majú rozprávať hlavne príbehy a nie písať psychologické traktáty.
A čo sa týka deficitu alebo nadbytku istých žánrov, myslím si, že tomu sa nevyhneme. Po určitých typoch kníh je jednoducho väčší dopyt. Osobne by som uvítal na trhu viacej poézie, ktorú sa dnes vydavatelia boja vydávať, pretože je takmer vždy stratová.

Poďme si trochu posvietiť na recenzie. Vyhľadáte si občas na internete názor knižného recenzenta či blogera? Ak áno, s akým zámerom?

Recenzie mám prečítané asi všetky. Zo zvedavosti. Ale nielen to. Rád sa zamyslím nad názorom iného človeka bez ohľadu na to, či s ním súhlasím.

Určite aj Paríž na viac spôsobov vzal do rúk recenzent či bloger. Boli ste s jeho názorom spokojný? Vedel v recenzii vystihnúť to, čo ste do knihy vložili?

S niektorými recenziami som bol spokojný viac, s inými menej. A s jednou recenziou súhlasím takmer absolútne. Z pohľadu mňa, autora, presne vystihla, čo som s knižkou sledoval. Knižka je v predaji niečo vyše roka, takže recenzia na Plutoniu je už asi jedna z posledných. Musím povedať, že každá recenzia niečo vystihla a ani jedna nebola úplne mimo.

Je podľa vás možné, aby bola recenzia objektívna?

Ako ľudia sme veľmi rozdielni. A navyše objektívnosť sa v umení hľadá ťažko. Nie je to veda alebo šport, kde sa dá výsledok zmerať. Čiže istej dávke subjektívnosti sa nedá zabrániť.

Čo si predstavujete pod pojmom konštruktívna kritika?

Konštruktívna kritika u mňa začína tým, že ju robí odborník na danú tému. Ak nečítam poéziu, ako môžem na ňu napísať recenziu? Alebo ak nemám rád horor, budem pri písaní recenzie konštruktívny?

Ako vnímate rastúci boom okolo e-kníh? Myslíte si, že vďaka nim „klasickým papierovým“ knihám raz úplne odzvoní?

Nemýslím si, že klasickým knihám odzvoní. Hudba je najprogresívnejšie a najrýchlejšie sa rozvíjajúce umenie, pretože je najviac ovplyvnené technikou a jej výdobytkami. A dnes pozorujeme návrat k LP platniam, ktoré majú každý rok zvýšenú predajnosť. Ľudia si jednoducho uvedomili, že nie všetko novšie a technicky dokonalejšie je automaticky aj lepšie.

Aké slová by ste adresovali človeku, ktorý síce má v hlave námet hodný knihy, no stále premýšľa, či sa do písania pustí?

Nech sa do neho pustí. Avšak musí sa vyzbrojiť veľkou dávkou sebadisciplíny a veľa vecí bude musieť obetovať. Písanie je zdĺhavá činnosť, ktorú si musí každý autor „odsedieť“.

Blížime sa ku koncu. Máte pre našich čitateľov záverečný odkaz?

Želám všetkým čitateľom veľa hodnotných zážitkov a príbehov nielen v knižkách, ale aj v ich osobných životoch.

Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Fotografiu poskytol: Roman Čerňanský

 

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip