Dominik Tatarka

Obraz vnútra mladého človeka plného ideálov.

Keď vášeň nezastaví ani ideológia a snaha je dobre krytá, môže aj láska prerásť vo veľké dobrodružstvo. Aj o tom je príbeh s tak symbolickým názvom Prútené kreslá.

Bartolomej Slzička je hlavnou postavou Tatarkovej novely Prútené kreslá. Ako mladý študent odchádza na štúdiá do Paríža. Paríž je v tom čase centrom vzdelanosti, krásy a umenia. Ihneď po príchode do mesta Bartolomej získava ubytovanie, ktoré sa mu spočiatku nepáči, no po prvotnom zlom dojme napokon zostáva. Čaro tohto miesta nie je ani tak v krásnej izbe, ako v spôsobe, akým je v tomto penzióne vedený život. Stretávajú sa tu študenti z mnohých krajín a po večeroch trávia čas spoločne. Bartolomejovi sa najviac zapáči mladá učiteľka Daniela. Počas celého pobytu hrá s Bartolomejom akúsi hru, ktorá je raz milostným zážitkom a inokedy krutým odmietnutím. Spoločne sa prechádzajú po meste a Daniela oboznamuje svojho zverenca z „krajiny nikoho“ o všetkých historických hodnotách a o pamiatkach mesta.

„Keď sa ktosi vysloví, že ste občan z krajiny nikoho – to je predsa urážka. Ja ani nikto z nás našu krajinu nikomu neprepustil, nevyprázdnil – myslím si – ako tomu môžu rozumieť generáli.“

Vstup autora prostredníctvom hlavnej postavy je zameraný najmä na spoločenské pomery vo vtedajšej spoločnosti – vplyv 2. svetovej vojny, roky neslobody. Ľúbostný cit je tu popretkávaný mnohými peripetiami a miestami aj erotikou. V určitej časti sa dej odpútava od milostného vzťahu dvoch mladých ľudí a venuje sa spoločenským problémom, ktoré hlavný hrdina vníma veľmi citeľne. Navštívi totiž svojich krajanov v istej časti Paríža, spolieha sa na nich, no v ich radoch sa nájde niekto, kto vrhne naňho tieň podozrenia. Týmto sa začne kolotoč posielania listov do penziónu, z čoho nie je nadšený ani Bartolomej, ani jeho domáca. Nemá totiž rada nájomníkov, ktorí sú prenasledovaní politickou mocou.

„Všetci títo chlapci najrozličnejších národností, postojačky popíjajúci svoj nedeľný aperitív Poliaci, Česi, Slováci dokonca i Francúzi, cítili sa tu medzi sebou ako krajania. Všetci robíme pod zemou, raz za týždeň tu v krčme sme krajania. Pre seba tu veľa urobiť nemôžeme, ale keď sme už tu a robíme tu, môžeme byť aspoň príjemní, uctime sa. Medzi sebou môžeme sa cítiť ako doma.“

Symbolický názov Prútené kreslá je dokonalým vyjadrením všetkého, čo ľudí spája. Láska k vlasti, láska k mieru, láska v čase neistých čias k osobe, ktorá nám je aj v cudzom prostredí blízka. Prútené kreslá sa objavujú počas celého diela – predstavujú isté útočisko.

„Kedykoľvek si Daniela sadla do prúteného kresla, trochu sa povytiahla, hlavu stúlila medzi plecia, pozrela na mňa a privrela oči s úsmevom na tvári, znamenalo to medzi nami: chce len tak byť so mnou, odpočívať.“

Celým príbehom sa Daniela vyvíja ako hlavná ženská postava. Dielo je však rozprávaním Bartolomeja Slzičku istej Jarmile. Bartolomej je v skutočnosti Don Juan vtedajšej doby. Potreboval získať na svoju stranu predplatiteľov kníh a časopisov do Spoločnosti milovníkov dobrej knihy. Ženy boli preňho prioritnou skupinou. Očaril ich a prehovoril na svoj zámer.

Prútené kreslá je pomerne jednoduchým spôsobom vyrozprávaný príbeh mladých ľudí, ktorí hľadajú svoje šťastie v zahraničnom prostredí. Klasická študentská láska, ktorá má však korene skôr v Bartolomejovej snahe, a prefíkaná Daniela skúša, koľko jej milý vydrží. Jazykom táto knihy nevyniká. Dej nie je príliš zložitý, prevládajú jednoduché a logické postupy rozprávania.

Kniha je oddychovým čítaním pre tých, ktorí majú radi slovenských autorov. Hoci aj toto dielo spadá do tzv. budovateľskej tematiky, nie je v ňom prevaha klasických prvkov týchto diel. Je to skôr vnútorný obraz mladého človeka plného ideálov.

Recenzent: Mária Pažmová

Keď je sneh prísľubom nových začiatkov. Čítaj viac

Láska nie je výmysel, nie je prežitok, nie je to enzymatická zmena v mozgu. Čítaj viac

Keď vzájomná príťažlivosť či porozumenie nie sú len otázkou sympatií. Čítaj viac

Niekoľko životných osudov, ktorých nositelia dúfajú v lepšie začiatky. Čítaj viac

Príbeh o lekárovi, ktorý lovil nočné motýle odeté do ľudskej kože. Čítaj viac

Ešte nik neprekabátil minulosť tak, že pred ňou zavrel oči... Čítaj viac