Potkan

František Kozmon

Mal som veľké sny o šťastí a o láske. Rozpadli sa mi ako domček z karát. Chcel som byť vzorný manžel a dobrý otec. Namiesto toho som skončil ako vrah. Moja rodina si myslí, že som si zabil ženu aj švagra. Prečo nestačí, keď poviem, že som nevinný?


potkanPod Bratislavou sa rozpína sieť potrubí. Vedú z každej domácnosti, stretávajú sa a spájajú do tunelov, kde sa zlieva špina a smrad rozkladu. Práve na mieste, ktoré v každom vzbudzuje hnus, sa odohrala brutálna vražda, maskovaná ako útok potkanov. Vyšetrovanie sa začína v kanalizácii pod mestom, no kľukatou cestou cez minulosť aj nadchádzajúce prezidentské voľby nás zavedie priamo za väzňom v Leopoldove.

Hlavný vyšetrovateľ prípadu Marek Wolf, samotár a neprístupný chlap, sprevádzaný len verným psom Fenrirom, sa nedávno vrátil domov z Kanady. On jediný verí, že za mrežami sedí nesprávny muž. Ale medzi novými kolegami nemá nikoho na svojej strane.

Úryvok

27. septembra 2015

Na viedenskom letisku pristávalo v neskorých večerných hodinách lietadlo z Londýna. Na jeho palube sedel aj Marek Wolf, pre ktorého znamenala Veľká Británia len zastávku na dlhšej ceste a ani rakúska metropola nebola jeho posledným cieľom. Vyrazil ešte predchádzajúci deň z Kanady, z Montrealu, namierené mal na Slovensko. Opieral sa čelom o stenu mohutného stroja a cez okrúhle okienko pozoroval, ako klesajú naprieč hustými oblakmi. Odvracal pohľad od spolucestujúcej, ktorá prežívala pristávanie o niečo viac ako ostatní. Dvíhala zopäté ruky k nebu, v očiach mala vydesený pohľad a z pier sa jej dala vyčítať nemá modlitba. Desila nielen jeho, ale aj ďalších cestujúcich a neutíšila ju ani snaživá letuška.
Marek sa potešil, keď zbadal krajinu pod nimi. Uvidel vzdialenú žiaru mesta a svetelného hada, ktorého vytvorili autá na diaľnici, a pomyslel na to, že sa ešte musí vydať po nej, než dorazí domov. Ak ešte vôbec môže nazvať Bratislavu svojím domovom.
Obvykle si dokázal zachovať chladnú hlavu za každých okolností, no tentoraz bol nervózny. Nebol to strach z letu ani obavy z návratu na rodnú hrudu po pätnástich rokoch. Bál sa o svojho najvernejšieho spoločníka, ktorý však, žiaľ, nemohol cestovať na palube s ním a viezol sa v batožinovom priestore. Nevidel ho, odkedy ho spolu s kuframi odovzdal vo veľkej prepravke, napumpovaného sedatívami, personálu letiska. Akoby bol naozaj len jednou z vecí.
Keď sa kolesá lietadla prvýkrát dotkli zeme, dúfal, že jeho husky je v poriadku. Pilotovi sa nepodarilo pristáť hladko, kontakt s povrchom prerušil ešte dva- alebo trikrát. Modliaca sa spolucestujúca zvýskla od strachu a on sa obrátil k nej, aby ju upokojil.
„Je to v poriadku, už sme pristáli,“ povedal žene, ktorá sa na neho vzápätí vrhla ako na spasiteľa. Zatiaľ čo jej konečne odľahlo, Wolfa nervozita neprechádzala. Ponáhľal sa z pristávacej plochy do priestoru, kde cestujúci čakali na batožinu. Jeho kufre našli majiteľa pomerne rýchlo, no prepravka so psom tam nebola. Rozhodol sa, že nebude podliehať panike, a čakal ďalej, kým na pohyblivom páse defilovali cestovné tašky. Keď zmizli aj posledné, vydesene sa poobzeral. Ľudia spokojne odchádzali, medzitým prišli cestujúci z ďalšieho letu a v obehu sa objavila nová batožina.
Wolf sa oboril na najbližšieho pracovníka letiska: „Cestoval so mnou môj pes, kde je?“
Marek bol dobre stavaný chlap vyššieho vzrastu. Keď sa nahneval, dokázal ľudí poriadne naľakať. Muž, ktorý sa staral len o čistotu na letisku, najprv nevedel zareagovať, napokon habkavo odpovedal lámanou angličtinou: „Opýtaj tam…“ Ukázal prstom smerom k východu, no Wolf ho donútil, aby ho zaviedol osobne, kam bolo treba. Dostal sa k pracovníčke, ktorá sa na neho spoza pultu usmiala s otázkou: „S čím vám pomôžem?“ „Z Montrealu so mnou cestoval môj pes, ale neprišiel s batožinou. Kde si ho môžem vyzdvihnúť?“ Žena si vypýtala príslušnú dokumentáciu a s prísľubom, že sa o všetko postará, dvihla telefónne slúchadlo. Čítala z papierov a čakala na reakciu. Keď mlčky počúvala odpoveď druhej strany, zmizol jej úsmev z tváre. Dvihla pohľad k Wol fovi, ktorý na ňu netrpezlivo upieral oči. Zložila, no nemala pre neho dobrú správu. „V lietadle nebol žiadny pes.“
„Prosím?“ Wolf nervózne zvýšil hlas. „Ako to myslíte, že nebol? Kde potom je? Nehovorte mi, že sa stratil! Je to dvadsaťkilový husky, nie kabelková čivava, nemohol len tak zmiznúť!“
„Upokojte sa,“ povedala mladá žena.
„Nehovorte mi, čo mám robiť! Radšej sa postarajte o to, aby ste čo najskôr našli môjho psa. Musel byť v tom lietadle.“
„Počkajte chvíľu, pokúsim sa zistiť, čo sa stalo,“ vyhlásila so zdvihnutým ukazovákom, než opäť vzala do rúk telefón.
Tentoraz sa od neho odvrátila, a aj keď hovorila po nemecky, radšej do slúchadla šepkala. Zjavne volala na viac miest, dvakrát zložila a raz čakala, keď ju prepájali. Ku koncu zachytil, že prešla do angličtiny. Keď sa opäť obrátila k nervóznemu cestujúcemu, pokúsila sa o úsmev. „Všetko je v poriadku. Na letisku v Londýne došlo k nejakým kompli-
káciám, váš pes pricestuje prvým ranným letom.“
Wolfa však jej slová zjavne neupokojili. „Všetko je v poriadku? To mi nemohli dať vedieť?“
„Prepáčte, ale členovia posádky netušili, čo sa stalo,“ vysvetľovala mu a zároveň niečo písala na papierik, ktorý mu vzápätí podala. „Lietadlo pristáva ráno o siedmej, tu máte informáciu o tom, pri ktorom termináli máte čakať. Zatiaľ sa skúste ísť vyspať.“
Wolf jej vydrapil papier z rúk. „Nikam nejdem.“
„Nebojte sa o neho, je v dobrých rukách, určite bude v poriadku,“ uistila ho ešte raz. Iba na ňu zazrel, akoby bola zdrojom jeho problémov ona, a pobral sa s kuframi do haly, kde sa zložil na noc. Skontroloval čas, zostávalo mu viac ako osem hodín. Strávil ich nervóznym vysedávaním a vyčkávaním. Zadriemal len dvakrát a iba na chvíľu, aj to si vyčítal. Obavy ho držali hore. O siedmej ráno sa konečne zvítal so svojím miláčikom, obaja sa takmer zbláznili od šťastia. „Fenrir!“ vykríkol, keď ho konečne zbadal za mrežami v prepravke. Sibírsky husky slabo vrtel chvostom, zjavne bol ešte stále pod vplyvom sedatív, ktorými ho zrejme nadopovali aj na londýnskom letisku. Jeho majiteľ ho vyslobodil, objal a husky sa pritlačil hlavou k jeho krku. Konečne si mohol vydýchnuť.
Než pokračovali v ceste, Marek sa postaral, aby sa Fenrir napil a trochu poprechádzal. Ďalej cestovali našťastie už spolu. Pred desiatou ráno sa ocitli na bratislavskej stanici, odkiaľ mal namierené do Petržalky.

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip