Miro Hrubjak

„Chobotnička dostala podružný význam akejsi mafie v malom.“


SMALL2Na Slovensku máme autorov kriminálnych trilerov žalostne málo. O to viac som sa pri čítaní Chobotničky pýtala, kde bol autor doteraz… Ako dlho ste zvažovali, že sa pustíte do písania?

Ďakujem (úsmev). Písať som začal už oveľa skôr. Všetko však končilo v digitálnom „šuplíku“ alebo som príbeh ani nedokončil. Aj Chobotnička mala na mále. Nebyť pani Nataši Ďurinovej a ľudí z Ikaru, aj tento príbeh mohol zapadnúť prachom.

Ako vznikala hlavná zápletka? Dopomohla k tomu reálne odžitá skutočnosť alebo tu všetku robotu urobila fantázia?

Kniha začína reálnou situáciou na ceste s arogantným vodičom. A ako som neskôr zistil od viacerých čitateľov, nebol som sám, komu sa takéto niečo prihodilo. Ďalej som nechal pracovať moju fantáziu, ako by to mohlo pokračovať, ak by sa stretli dve horúce hlavy. Príbeh je prepletený reálnymi príhodami a fikciou. Technikou, ktorú v skutočnosti viete kúpiť. Ako sa dá využiť či zneužiť, ste sa už dozvedeli v príbehu.

Čitateľ tam nájde aj množstvo odborných či technických faktov, najmä čo sa týka počítačovej techniky. Máte k tejto oblasti blízko alebo ste si museli všetko prácne naštudovať?

Už niekoľko rokov pracujem v IT oblasti, čo mi dalo prehľad o technológiách. Niektoré veci som si však musel taktiež naštudovať.

Naskytla sa v deji situácia, ktorá by v reálnom živote nebola možná? Prispôsobovali ste udalosti knižnému svetu?

Áno, sú tam také situácie. Možno by boli uskutočniteľné, ale minimálne by to nešlo zrealizovať tak rýchlo. Predsa len, dej potrebuje mať spád. No pre laika je veľmi ťažké nájsť túto hranicu reality a nadsázky.

Internet mi prezradil, že jedovatú chobotničku, ktorá v príbehu zohráva významnú úlohu, možno nájsť na austrálskom pobreží. Ako ste k myšlienke použiť ju vo vašom príbehu prišli vy? Vedeli ste už od úplného začiatku, že ju do deja zakomponujete, alebo táto idea prišla až neskôr?

Prírodopisné a dokumentárne filmy sú v oblasti mojich záujmov, a keď som tvoril príbeh v hlave, musel som bojovať s Danielovými protivníkmi a využiť na oboch stranách všetky dostupné zbrane. Tak prišlo na spomínanú chobotničku. Zároveň dostala aj podružný význam akejsi mafie v malom.

Konzultovali ste niektoré skutočnosti s odborníkmi, prípadne pýtali ste sa na názor svojho okolia? Alebo kniha vznikla bez akejkoľvek rady či pomoci?

Kniha prešla prísnou konzultáciou. Jednak som sa snažil, aby si knihu prečítali odborníci vo svojom odbore, jednak si knihu prečítalo asi dvadsať mojich známych. Každú ich pripomienku som zvažoval a podľa toho upravoval náročnosť textu. Hlavne šlo o technické veci, ktoré som z pôvodnej verzie okresal asi tak na 3%. Inak by z toho bola, citujem priateľa: „technická príručka informatika“. (úsmev)

Ako by ste knihu charakterizovali našim čitateľom?

S odstupom času by som tento druh knihy nazval fast book. Nie je tam toho moc na preskakovanie. Opisov som sa snažil dať len toľko, aby sa naštartovala fantázia čitateľa a vedel si predstaviť postavy a priestor, v ktorom sa dej odohráva. Keď sa dej rozbehne, zastaví sa až na poslednej strane. A možno preto sa kniha číta ľahko a rýchlo. Dnes je rýchla doba. Na nič nemáme čas (úsmev).

Akú cieľovú skupinu by ste Chobotničke priradili?

Príbeh nečakane oslovuje nežné pohlavie, napriek tomu, že ide o triler. Dámy tam nachádzajú akési súznenie s hlavným hrdinom, ktorý to nemá ľahké a plus je tam ženská hrdinka, s ktorou sa môžu čitateľky tiež stotožniť. Mužská časť čitateľov sa môže tešiť na množstvo technických gadgetov, z ktorých nejaké majú aj sami, a nezvyčajné spôsoby, akým sa dajú využiť. Pre mňa si prekvapivo obe skupiny čitateľov knihu užijú.

Dopísaním rukopisu sa zväčša celá cesta ešte len začína… Ako si spomínate na obdobie hľadania vydavateľa, navrhovania obálky, čakania, kedy konečne kniha vyjde z tlačiarne?

Veruže, máte pravdu. Myslím, že presne viete, ako to chodí. Keď som už prestal sledovať dennodenne mail, či sa mi neozvalo nejaké vydavateľstvo a rozplynula sa aj posledná nádej, tak v jedno všedné ráno som si našiel nenápadný mail od pani Nataši Ďurinovej. Stále ho mám odložený a nebyť jej, kniha by nevyšla. Pani Nataša a ľudia v Ikare, ktorí boli príbehom nadšení, venovali úprave textu a príprave grafiky knihy kopec času a energie. Aj preto sa tak ľahko číta. Zato som im veľmi povďačný. Spoločne sme sa pustili do náročnej práce. Od prvopočiatku redigovania až do prvého výtlačku prešlo asi 6 mesiacov. Keď som videl prvýkrát obálku knihy, bol som nadšený. Pamätám si to doteraz. Vtedy som akurát nastúpil do novej práce.

Aké to boli pocity, keď ste Chobotničku púšťali do sveta? Mali ste obavy, či ju čitateľské publikum prijme?

Samozrejme, že obavy boli (úsmev). Dokonca i žalúdočné kŕče a nespavosť. Nebyť kamarátov a hlavne anjela strážneho mojej knihy – Janky Benkovej, príbeh by sa nikam nedostal.

ChobotnickaLen málokedy tak silno dúfam, že mi respondent na túto otázku odpovie kladne. Plánujete v písaní pokračovať? Ak áno, zostali by ste v tomto žánri?

Óó, ďakujem. Na základe odozvy čitateľov, aj vydavateľstva Ikar, môžem prehlásiť, že áno, pokračujem v písaní. Dúfam, že nesklamem.

Ste spokojný so situáciou, ktorá na slovenskom knižnom trhu panuje? Je tu niečo, čo doslova oceňujete a čo by ste naopak zmenili?

Dovolím si tvrdiť, že domáci autori by si zaslúžili viac pozornosti. Uvedomujem si, že vydávanie kníh nie je lacná záležitosť a návratnosť je vždy neistá. Verím však, že máme mnoho dobrých domácich autorov. Tí, ktorí už niečo vydali, to dokázali, a myslím, že veľa dobrých ešte nepoznáme. Som presvedčený, že existuje veľa dobrých spisovateľov, ktorí by obstáli v konkurencii napríklad severských autorov, okolo ktorých je momentálne veľký boom. Len o tých našich ešte nevieme (úsmev).

Myslíte si, že máme v kníhkupectvách dostatočnú ponuku pre každého čitateľa?

Kedysi sa polemizovalo nad tým, či klasická kniha v dnešnej technickej dobe prežije. Prežila! A ponuka jasne dokazuje, že je o ňu záujem. Určite si v kníhkupectve nájde tú svoju knihu každý. Skôr ma prekvapuje, keď vojdem do kníhkupectva, že sa na mňa najskôr „vyvalia“ knihy o varení a motivačné knihy, nasleduje severské krimi a až niekde v poslednej polici sú slovenskí autori. Netvrdím, že som napísal najlepšiu knihu na svete a že by mala byť aj po roku na očiach, ale tiež sa mi stalo, že som sa na ňu pýtal a predavačka ju našla „zašitú“ pomaly v poslednej polici.

Máme na trhu dostatočnú ponuku pre mužov i pre ženy?

Všeobecne sa traduje, že muži čítajú menej ako ženy a ponuka je tomu, myslím, prispôsobená. Kebyže to však mám brať tak, že ženy čítajú ženské romány a chlapi kriminálky, tak si myslím, že pri dnešnom boome severského krimi si každý chlap nájde to svoje.

Vedeli by ste nám odporučiť zopár knižných tipov, ktoré stoja za prečítanie?

Ku mne sa v poslednej dobe dostali rôzne žánre. Skvele som sa bavil na komédii Bridget Jonesová: Zbláznená do chlapa. Dej pokračuje po 15 rokoch a vtip autorky vôbec nevyprchal. Alebo ma nečakane zaujal ženský román od kamarátky Janky Benkovej Šťastná žena. Je to príbeh s politickým pozadím. Nikdy by som nepovedal, že takto zhltnem ženský román. Jana píše úžasne a do „babského“ príbehu dokáže zakomponovať prvky, ktoré nadchnú aj chlapa, a to aj napriek tomu, že na neho občas poukazuje dosť kritickým prstom. (úsmev)

Aké knihy by sme našli vo vašej knižnici? Ste aj v súkromí čitateľom kriminálneho žánru?

Tak najnovšie by ste tam našli napríklad strhujúce čítanie od Williama R. Staneka – Windows Server 2012. Taký rodokaps s podtitulom Kapesní rádce administrátora. (smiech) Ale tiež by ste našli Kariku, Dána či Nesba a iné.

Dokážete zadefinovať dobrú/kvalitnú knihu? Čo všetko v nej musíte nájsť, aby ste si po prečítaní povedali, že na tento príbeh tak skoro nezabudnete?

Nuž, môžem povedať len za seba. Ak nemám na príbeh zabudnúť, musí byť originálny. Respektíve mať nejaké originálne prvky, ktoré tu ešte neboli. Aspoň nie často. Nemám rád postup vražda, vyšetrovateľ, nahánačka páchateľa a dolapenie. Aby som knihu neodložil, musí ma strhnúť udalosťami v deji po pár stranách. Dokonca mám problém udržať pozornosť v príbehu, ktorý je na začiatku príliš rozvetvený do paralelných príbehov, ktoré sa spoja až niekde pred koncom. Malo by to byť tak akosi vyvážené.

Akých chýb či nedopatrení sa musí autor dopustiť, aby ste z čítania mali úplne opačný pocit? Dokáže vás niečo od čítania odradiť?

Dlhý, predlhý opisný začiatok a rozsiahle opisy prostredia či postáv, ktoré v príbehu nemajú (aspoň pre mňa) žiadny význam. Takéto pasáže aj tak preskakujem.

Číta sa podľa vás stále rovnako ako kedysi? Alebo sú knihy utláčané modernými technológiami?

Ťažko odpovedať, či sú klasické knihy utláčané čítačkami, ale priznávam, že som ich fanúšik. No, ako mi vysvetlila kamarátka, vôňu novej knihy a jej atmosféru nemôže vynahradiť žiadna z výhod čítačiek. (úsmev) A na to nejestvuje žiadny argument.

V posledných rokoch sme mohli zaznamenať nárast počtu portálov a blogov, ktoré čitateľom prinášajú knižné recenzie. Určite ste našli zopár názorov aj na Chobotničku. Boli ste s nimi spokojný? Vedeli recenzenti alebo čitatelia vystihnúť to, čo ste do knihy vložili?

Ja som vďačný za každý názor a bol som milo prekvapený, že to boli v drvivej väčšine pozitívne kritiky. Jedna taká sa mi dostala aj od Plutonium.sk, veľmi pekne ďakujem. Ľudia sa veľmi presne triafali. Dostával som výstižné otázky, prečo tam nie je toto, alebo čo sa stalo s tamtou. Či ako by k tomu jeden prišiel a podobne.

Čo si predstavujete pod pojmom konštruktívna kritika?

Všetko, čo je presne pomenované a je v tom logika. Kamarátom som dal prečítať rukopis pod prísľubom, že mi na oplátku úprimne povedia, čo presne im tam vadilo. Ak sa postrehy opakovali, pokúsil som sa o nápravu.

Ako by mala vyzerať dobrá/pre čitateľa prínosná recenzia?

Asi ako tá z plutonium.sk – trefná, výstižná a zároveň ponecháva dej neprezradený. Ak by takáto recenzia bola aj s kritikou, vážne by som sa nad ňou zamyslel. Pretože je konštruktívna.

Na základe akých podnetov si vyberáte knihu? Zohrá tu svoju úlohu reklama, odporúčania známych, recenzie alebo vlastný úsudok?

Je to niečo medzi odporúčaním a vlastným úsudkom.

Myslíte si, že recenzia dokáže byť pre čitateľov prínosná? Ak áno, v čom?

Myslím, že recenzia vie byť prínosná. Musí však byť konštruktívna. Teda výstižná a s odôvodnením. Generalizované recenzie typu „Celé zle“ ignorujem, ba priam o to skôr siahnem po tom diele. (úsmev) A potom podľa subjektívnych pocitov si urobím obraz aj o recenzentovi. Nie v zmysle, že je zlý, ale že máme proste rôzny alebo podobný vkus.

Čo by ste na záver odkázali našim i vašim čitateľom?

Portálu Plutonium.sk želám veľa spokojných čitateľov, ktorým pomôžete orientovať sa na trhu kníh. Čitateľom Chobotničky chcem srdečne poďakovať. Vážim si, že ľudia siahli po tejto knihe, a teším sa, že ich príbeh strhol. Na záver, len pre váš portál prezradím, že sa ten príbeh neskončil. Je toho ešte veľa, čo treba dorozprávať. (úsmev)


Recenziu na Chobotničku nájdete TU.


Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Fotografie poskytol: Miro Hrubjak

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip