Maliar slov

Woytech Zenka

                       Zlý chlapec a dobrá poézia.


Poézia je o hľadaní a nachádzaní duše, respektíve jej hĺbky, pretože je jej jednoznačným prejavom. Písanie poézie je možné len otvorením duše a jej čítanie sa priamo duši prihovára ako v podstate každé umenie.

predná strana maliar slovČloveka, ktorý píše poéziu, si väčšinou predstavujeme ako mäkkého, citlivého a asi trošku aj cintľavého. O to viac ma prekvapilo, keď som sa na jednom z podujatí Literárne Siorée študentov Akadémie umení v Banskej Bystrici stretol ako s účinkujúcim s Róbertom Miklom, ktorý tam prezentoval svoje vlastné verše. Podľa jeho mediálneho obrazu by som nič také od neho nečakal. Ale o to pozornejšie som si ho vypočul a zostal som príjemne prekvapený. Jednak úprimnosťou a priamočiarosťou jeho výpovede a jednak hlbokou emocionalitou, ktorú by som predtým od neho tiež rozhodne nečakal. Niežeby ma jeho verše vyslovene ohúrili, ale rozhodne ma zaujali.

Keď sa mi dostala do ruky zbierka jeho básní, ktorú vydal pod pseudonymom Woytech Zenka, môj dojem sa ešte posilnil. Róbert vyšiel, dá sa povedať, s kožou na trh smelo, rovno a bez panciera. V zbierke sú podľa jeho údajov verše zozbierané za desať rokov a je to z nej aj cítiť, pretože na jednotlivých básňach možno badať, v ktorom období boli vytvorené.

U tých starších dosť pokrivkáva najmä rýmovanie, ktoré sa dá zaradiť medzi takzvané ľahšie – ide hlavne o používanie gramatických rýmov, ale o to viac v nich zaujme priamosť, ba dá sa povedať až surovosť výpovede. V tomto prípade víťazí obsah nad formou. V novších básňach sa rýmovanie výrazne zlepšuje, aj keď v tomto smere má autor ešte čo doladiť. A v ďalšej tvorbe by som autorovi odporúčal pokúsiť sa ponoriť viac do hĺbky metafor a nekĺzať sa len po ich povrchu.

Ako príklad z tej lepšej strany – z básne Buď čím chceš:

„Môžeš byť siréna, múza, noc duchov.
Halená mne známym
voňavým rúchom.
Môžeš byť v zákaze, mne cudzia zóna.
Chcem poznať, dotknúť sa
hlavy, pŕs. Lona.“

Pre mňa osobne úplne najsilnejšia báseň sa nachádza na zadnej obálke knihy a v nej aj vidím Róbertov ďalší silný poetický potenciál:

„…Neviem spievať, no zato sa rád pozerám do zrkadla. Bojím sa búrky a zbožňujem zubnú pastu na kľučkách dverí. Nemám šťastie v kartách, ale ženám navarím…
Život je krásne miesto pre život. Bola by škoda o tom nenapísať.“

A ja len dodávam, že bolo by škoda jeho knižku si neprečítať. Lebo život z nej rozhodne vonia…

Napísal: Ondrej Kalamár

 

Príbeh pohybujúci sa medzi skutočnosťou a výmyslom. Čítaj viac
Jedno stretnutie, dvaja ľudia, jeden pohľad a svet zrazu stojí na hrane, nebezpečne balansuje a hrozí, že všetky istoty sa rozplynú a nič už nebude také, ako bolo predtým. Myslíte si, že... Čítaj viac
Dôverčivosť sa nie vždy vypláca. Čítaj viac
O tajomstvách, ktoré máme všetci. Čítaj viac
Je možné uniknúť spod pazúrov nebezpečnej zrady? Čítaj viac
Voľba, pred ktorú by nechcel byť postavený nik. Čítaj viac
Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip