Lucia Braunová

„Všetko sa dá. Ak človek naozaj chce a túži po tom celým srdcom, verí tomu, má pevnú nezlomnú vôľu a prirodzenú túžbu dosiahnuť svoj cieľ, pôjde to.“


12736763_491889824328738_1965753930_oLuci, na úvod ti dám možno ľahkú, možno zapeklitú otázku – Prečo práve písanie kníh? Kedy si dostala prvý impulz, ktorý ťa dohnal k písaniu?

Knihy a písanie – mám pocit, že som sa s túžbou písať už narodila. V momente, keď som sa na základnej škole zoznámila s písmenami a neskôr knihami, vedela som, že aj ja musím tvoriť. Najskôr som začala básničkami, písaním fejtónov do školského časopisu a poviedkami do súťaží.
Vyrastala som na Anne zo zeleného domu a vždy, keď som na strome alebo lavičke čítala o jej živote, verila som, že raz aj ja napíšem knihu. Ale nie preto, že by som si sebou bola príliš istá, skôr som dúfala, že ak tomu skutočne uverím, stane sa to. A zafungovalo to. (úsmev) Myšlienky vedia mať neuveriteľnú silu.

Debutovala si príbehom Nič krajšie už nepríde. (2014, vydavateľstvo Motýľ.) Ide o príbeh Amélie, ktorú „dobehne démon minulosti“. Ako by si knižku v krátkosti predstavila našim čitateľom?

Moja prvotina je sladký príbeh medzi mužom a ženou, okorenený bežnými intrigami z ich okolia. Do románu som vsunula aj erotické iskrenie, ale zistila som, že viac ako o sexe, radšej píšem zápletky, ktoré majú krimi závan, prípadne trilerové napätie. A príbeh musí byť tak trochu aj o láske, pretože tá je stará ako ľudstvo samo, je prirodzená, krásna a je našou súčasťou.
A hlavne píšem to, na čo mám práve chuť, nevylučujem, že raz napíšem nejakú sladkú romancu. (úsmev)

Druhá knižka Desivé odhalenie vyšla na trh v druhej polovici roka 2015. (Marenčin PT.) Zatiaľ čo úvodné kapitoly môžu čitateľom privodiť dojem, že ide o bežný romantický príbeh, o niečo neskôr nastáva zvrat a niekoľko skutočností príbeh pretransformuje do úplne inej – dramatickej, priam až kriminálnej podoby. Vieš čitateľom stručne načrtnúť, o čo v príbehu pôjde?

Táto kniha sa mi písala veľmi ľahko, kostru príbehu som nemala ešte vôbec premyslenú, no už som vedela, ako skončí.
Anabela je mladé dievča, ktoré sa zaľúbi do muža snov. A práve vďaka nemu zabúda na svoju prvú lásku, ktorá ju zradila. Daniel odchádza na služobnú cestu a po návrate je iný. Až príliš… akoby sa vrátil druhý človek. A popri týchto skutočnostiach, Bela stretáva Alexa a zisťuje, že stará láska nehrdzavie. Zmieta sa v citoch medzi dvomi mužmi, okolo ktorých je kopec záhad. Podozrivé stretnutia, nečakané úmrtia, prekvapivé zistenia a na konci je naozaj desivé odhalenie… Nechcela by som také zažiť. (úsmev)

Akú cieľovú skupinu by si svojim príbehom určila? Komu knihy najviac padnú do oka?

Moje príbehy sú o vzťahoch – romantických, ale aj dramatických. Snažím sa do nich vsúvať napätie a zvraty (ak odhliadnem od prvej knižky). Na knihách mám rada nečakané konce, také, ktoré mi vyrazia dych. Preto som bola rada, že sa mi podarilo vymyslieť neočakávané finále v Desivom odhalení. Našli sa dve čitateľky, ktoré akosi vytušili koniec, ale drvivá väčšina bola prekvapená a to ma veľmi teší.
Myslím, že skôr zaujmú ženskú dušu, hoci som si vyslúžila aj pochvalné slová od mužov. A čo sa týka veku čitateľov, je to veľmi rôznorodé. Píšu mi aj mladšie dievčatá, že sa im príbeh páčil, a tiež oslovil aj seniorov. Tieto skutočnosti mi veľmi hľadia dušu.

desivé odhalenieMáš v pláne pustiť do sveta aj ďalší, tretí príbeh? Ak áno, vieš nám zhrnúť hlavnú zápletku alebo je to ešte „vo hviezdach“?

Áno, som šťastná, že sa môžem pochváliť faktom, že onedlho mi vo vydavateľstve Marenčin PT vyjde tretia knižka s názvom Šťastie na prenájom. A pomaly finišujem s piatou. Štvrtý rukopis mám už dlhšie ukrytý „v zásuvke“, a práve v tomto období sa mu začínam venovať – tu pôjde o romantický príbeh. Písanie je moja závislosť, z ktorej nepriberám.
Šťastie na prenájom je príbeh Eleny, ktorá po traumatizujúcom zážitku odchádza z hlavného mesta na vidiek a zanecháva lukratívne miesto riaditeľky poisťovne. Tam si nájde vysnívanú prácu kvetinárky. Ale v novom bydlisku ju začne niekto sledovať… A očividne niekomu prekáža, čo jej aj dáva pociťovať. Netuší, kto to je, dozvedá sa to až na konci príbehu. Popri týchto nepríjemnostiach stretáva Maxa, ktorý má tiež svoje tajomstvá…

Dopísanie príbehu je míľnik, ktorým sa však cesta k vysnívanej knihe ani zďaleka nekončí. Na autora čaká výber vydavateľa, netrpezlivé čakanie, či vydavateľ knihu prijme. Ako si na tento proces spomínaš ty? Išlo všetko ako po masle alebo to bola strastiplná cesta?

Pri prvej knihe to išlo, ako vravíš, po masle. S druhou to bolo horšie, tam som čakala niekoľko mesiacov. Keďže som nechcela rukopis poslať viacerým vydavateľstvám naraz, netrpezlivo som nakúkala do e-mailovej schránky, či mi prišla odpoveď. Nakoniec prišla a potom to išlo veľmi rýchlo. O tom, akú som mala radosť, nemusím ani hovoriť.

Si spokojná so situáciou, ktorá na slovenskom knižnom trhu vládne? Ak nie, čo by si rada zmenila?

Kníh je od výmyslu sveta, mesačne vychádza neuveriteľné množstvo titulov. Samozrejme, už aj slovenských. Ale stále mám pocit, že kníhkupectvá stále viac preferujú zahraničné bestsellery. Verím, že sa to raz zmení.

Je podľa teba v dnešnej dobe ľahké preraziť na slovenskej literárnej scéne? Alebo je to skôr o šťastí či kontaktoch?

Uf, na toto si netrúfam odpovedať. Určite to je aj o šťastí, ale hlavne o atraktívnom príbehu, o výbere pútavej obálky, zaujímavého názvu, či reklame, ktorá v dnešnej dobe nie je len na samotnom vydavateľstve, pretože moderné technológie nám dávajú neuveriteľné možnosti, a tak aj samotný autor má možnosť aktívne propagovať knihu, trebárs aj zo svojej obývačky v pohodlí domova. Pretože môže napísať naozaj perfektný príbeh, možno taký, ktorý tu nebol, ale tu je príslovie – Bez práce nie sú koláče – úplne namieste. Pod prácou mám na mysli práve reklamu zo strany autora.

Pociťuješ deficit alebo nadbytok kníh istého žánru? Myslíš si, že si u nás každý typ čitateľa nájde to svoje?

Nie, nepociťujem ani deficit, ani nadbytok. Presne tak, myslím si, že každý čitateľ si v tomto krásnom oceáne písmen nájde pre seba to pravé.

Prednedávnom si mi spomenula, že kriminálky veľmi nečítaš. Tvoja druhá kniha je však tak trochu prifarbená práve krimi nádychom… Aké knihy teda nájdeme v tvojej knižnici?

Áno, sama sa tomu čudujem, písanie s nádychom krimi ma chytilo nečakane, napriek tomu, že som doteraz túto literatúru nečítala. Ale už som sa polepšila a zavoňala som aj k tomuto žánru. Prednedávnom som dočítala Škandál v lepšej spoločnosti a tá kniha je famózna! „Baví“ ma krimi, ale jednotlivé scénky okolo zločinu nemôžu byť príliš detailne opísané.
Keď ku mne prídeš na kávičku tak ti požičiam niečo od Sandry Brown, Joy Fielding alebo Silvie Day a odporučím ti aj pár veľmi kvalitných slovenských kúskov od našich šikovných autorov, ktoré hrdo vystavujem. (úsmev) Napríklad od J. Benkovej, M. Blšákovej, M. Manákovej, M. Wurm, N. Olveckého, K. Ježovičovej, M. Varáčkovej, A. Macháčovej a R. Dydu. Myslím, že si prídeš na svoje, ak ich už nemáš prečítaných. (úsmev)

Myslíš si, že je dôležité, aby sme deti už od útleho veku viedli k čítaniu?

Podľa mňa to je bytostne dôležité. Dnešné trávenie voľného času detí je alarmujúce. Väčšina z nich ani nevie, čo kniha je. Vnímajú ju iba ako otravnú učebnicu, pretože televízia a internet sú oveľa zaujímavejšie. Ale kniha je produkt vznešeného umenia, ktorý rozvíja slovnú zásobu, fantáziu, poznanie sveta a umožňuje ponoriť sa do vzdialených, skutočných či neuveriteľných životov, čo je naozaj krásne. A je skvelé, že túto možnosť dostanú aj nevidomí ľudia, pretože som zaznamenala boom audio kníh!
Hlavnú úlohu vo vedení detí ku knihám majú rodičia. Práve tí majú všetko v rukách – minimálne, keď je dieťa malé. Práve oni by si mali dať záležať na tom, ako bude ich dcéra či syn tráviť voľný čas. No, žiaľ, mnohí rodičia, možno vďaka uponáhľanej dobe nechávajú deti pred televíziou a počítačom. Čo je na škodu, pretože vyrastá pasívna generácia, ktorá sa prestáva zaujímať o reálny svet.

Spomínaš si na školské časy a povinné čítanie? Bola si študentkou, ktorá svedomito čítala povinné tituly?

Spomínam si presne, neznášala som povinné čítanie. Ale zato som milovala Annu zo zeleného domu, príbehy od Thomasa Brezinu či Virginie Andrewsonovej.
Priznávam, nie každú „povinnú“ knihu som poctivo prečítala. Neviem čím to bolo, asi tým, že som MUSELA.

Ako by si definovala dobrú/kvalitnú knihu? Čo by mala obsahovať a čomu by sa mal autor skôr vyhnúť?

Netrúfam si hodnotiť dobrú/zlú knihu. Niekto uprednostňuje dynamiku, dialógy, romantiku a iný zase siahodlhé opisy. Každému sa páči niečo iné a niečo iné uprednostňuje.

Nazrime do tejto problematiky i z druhej strany – čo ťa vie odradiť od čítania? Zvykneš odložiť nedočítanú knihu? Ak áno, aké prvky ťa k tomu doženú?

Mňa odrádzajú práve tie niekoľkostranové opisy. Vtedy takéto odstavce prebehnem a hľadám dialógy. Knihu by som nedočítala iba v prípade, že by mi jej dej spôsoboval nepríjemné pocity – napríklad, ak by som čítala horor a priveľmi by ma strašil. (smiech) Tiež vo mne vzbudí zlý dojem aj more chýb. Ak ich je pár, tak to prehliadnem, prípadne ma zarmútia logické chyby, ktoré sa dotýkajú deja, ale stáva sa aj to… A od dočítania knihy ma to neodradí, pretože nie vždy je na vine autor.

nič krajšie už neprídeV našom tíme zastávame názor, že každá kniha má svojho čitateľa. Jednoducho neexistuje zlá kniha, len akési nepochopenie medzi čitateľom a príbehom. Súhlasíš s nami? Ak áno/ nie prečo?

Súhlasím do bodky. Vo svete to je tak vo všetkom. Či sú to knihy, hudba, iné umenie, jedlo… všetko si nájde svojho priaznivca. A tak to má byť, pretože svet je rozmanitý a tým aj krásny. Ak by sa nám všetkým páčilo to isté, bola by to nuda.

Nakoľko sme i recenzentský portál, poďme trochu rozobrať aj kritiku či čitateľské názory. Ako si predstavuješ dobrú/profesionálnu/pre čitateľa prínosnú recenziu?

V prvom rade by mala byť konštruktívna a aby sa v nej neskrýval (alebo priam nekričal) negatívny postoj recenzenta voči autorovi. Žiaľ, aj to sa stáva v našom malom knižnom svete. Ale na druhej strane tu máme aj veľa šikovných recenzentov.

A pravý opak? Čomu by sa mal recenzent vyhnúť, aby nepôsobil ako laik, prípadne niekto, kto prehnane kritizuje, či naopak chváli?

Presne to isté, čo som spomenula v predchádzajúcej odpovedi. Nemal by si čitateľ vybavovať nejaké osobné antipatie voči autorovi.

Dozaista si sa stretla aj s recenziami na svoje knihy. Potešili ťa, alebo skôr zarmútili? Vedel recenzent vystihnúť to, čo si do príbehu vložila? Ak sa objavila aj kritika, bola opodstatnená?

Áno, názorov na knihy som si prečítala, či dostala osobne alebo formou správy od čitateľov veľmi veľa. Väčšinou ma potešili. Našli sa aj také, kde niekto napísal pár viet, ktoré obsahovali hanlivejšie slová. Také odkazy neriešim. Ak si prečítam o inej knihe, že to je brak alebo naopak – perfektné dielo a nie je tam uvedený dôvod či hlbší opis, na také názory veľmi nedávam.
Zaujíma ma konštruktívna kritika, pretože z nej si beriem ponaučenie. Takéto recenzie či rady som tiež dostala a pomohli mi v mojom ďalšom písaní. Zobrala som si ich k srdcu a snažím sa neopakovať chyby.
Ďakujem za každý názor, či už sú to milé slová, ktoré potešia dušu, alebo kritika, ktorá mi pomáha vylepšovať to, čo treba. (úsmev)

Akú otázku v súvislosti so svojimi knihami dostávaš najčastejšie?

„Kedy stíhaš písať?“ Odpoveď: Píšem po neskorých večeroch. A tí, ktorí ma poznajú, ale netušili, že písanie je moja vášeň, sa pýtajú, kedy ma to pochytilo. Odpoveď som uviedla už vyššie – s túžbou po písaní som sa zrejme narodila.

Čo je podľa teba najhoršia, prípadne najťažšie zodpovedateľná otázka, akú môže autor dostať?

„Koľko si na knihe zarobila?“  Podľa mňa je to netaktná otázka…

Máš spisovateľský vzor? Ak áno, kto je to?

Neviem, či je to práve vzor. Nechcem sa k nikomu priblížiť a už vôbec nie rovnať sa mu. Mám svoj vlastný štýl. Skôr by som spomenula moje obľúbené autorky, ktoré ma v knihách vždy prekvapujú Sandra BrownJoy Fielding.

Blížime sa ku koncu… Čo by si na záver odkázala našim čitateľom?

Milí čitatelia, choďte si za svojím snom, pretože ak sa Vám splní, je to naozaj nádherný pocit. Nenechajte sa odradiť negatívnymi rečami typu ty to nedokážeš, to nedáš, nemáš na to… Všetko sa dá. (úsmev) Ak človek naozaj chce a túži po tom celým srdcom, verí tomu, má pevnú, nezlomnú vôľu a prirodzenú túžbu dosiahnuť svoj cieľ, pôjde to.
Želám vám hlavne zdravie, pretože bez toho nejde nič, šťastie, lásku, dobrých priateľov a veľa snov premenených na skutočnosť.
Martinka, tebe veľmi pekne ďakujem za tento milý rozhovor a tvoj čas! Bolo mi cťou. A vám, milí čitatelia, ďakujem, že ste to dali až dokonca. (úsmev)
Majte krásne dni!

Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Fotografiu poskytla: Lucia Braunová

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip