Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)

„Som závislá na slobode a vďaka literárnemu svetu si ju môžem užívať plnými dúškami.“


vsetci-si-zasluzime-ranny-sex-a-palacinkyRozhovory s Lindou Chopin lámu na našej stránke rekordy v čítanosti. Celkom úprimne a bez rozpakov – vieš odhadnúť, prečo je tomu tak?

Asi preto, že ma nepovažujú iba za autorku, alebo iba za autorku erotických románov, ale za Lindu. Vnímajú ma predovšetkým ako človeka, ako ženu, ktorá často bojuje s vlastnými démonmi, časom, čelí každodenným problémom, teší sa z maličkostí a žije život podobný mnohým iným životom. Fungujem pod pseudonymom, a preto často vyslovím to, čo mnohí iní pod vlastnými menami nie, ale chceli by. Takto sa možno dopĺňame.

Predávaný autor si musí vypočuť veľa názorov a reakcií… To, ako ťa vnímajú čitatelia, si vieme zistiť na internetových fórach. Aké stanovisko k tebe zaujali autori? Predsa len, mnohí z nich sa niekoľko rokov snažia dostať sa na vrchol rebríčkov predajnosti, a skrývať emócie v knižnom svete sa nie každému darí…

Na Slovensku je mnoho autorov. Viem, že niektorí ani len netušia, že nejaká Linda Chopin práve vydala svoju štvrtú knihu, ale samozrejme, že ma zaujíma stanovisko nielen čitateľov, ale aj autorov. Som šťastná, že poznám Ondreja Kalamára, ktorý ma podporuje niekoľko rokov a ktorý ma povzbudzoval, aby som písala tak, ako to cítim, bez ohľadu na čokoľvek a kohokoľvek, a keď mi nedávno Zuzka Kuglerová napísala, že ma má rada, pretože som posunula erotiku do inej dimenzie (myslím, že takto to bolo), celý deň som sa vznášala. Predajnosť posúdiť neviem. Nesledujem, neporovnávam, iných autorov nehodnotím, neujúkam, nemojkám sa, keď nejaká kolegyňa vydá novú knihu, a neponižujem sa, keď sa mi diela nepáčia. Každý má právo písať, čo chce, čitateľ si vyberie sám a pre mňa je smerodajná práve reakcia čitateľov a kritika, ktorá ale musí byť konštruktívna.

Nedávno tvoji čitatelia zaregistrovali zaujímavú myšlienku – nejde ti o honoráre ani o iné čísla… Dnes je to skôr raritou, nakoľko každý autor plače nad autorským honorárom a počtom predaných kníh. Akú motiváciu cítiš pri písaní ty? Respektíve, čo si na literárnom poli najviac užívaš?

Jednoznačne slobodu. Som na nej závislá a vďaka literárnemu svetu si ju môžem užívať plnými dúškami. Naozaj mi nejde o honoráre a zmluva bolo to posledné, čo som s vydavateľstvom riešila. Naša spolupráca je skvelá. Vedia poradiť, čo môžem brať na ľahkú váhu, a stáva sa aj to, že ma dávajú do laty, lebo flákam termíny, lebo sa cítim byť šéfkou zemegule a mám obdobie, že by som vyrátala aj integrály, aj keď matematiku vôbec neviem. Teší ma, že sa knihy páčia. Tešia ma fotky, ktoré mi posielajú čitatelia, tešia ma hodnotenia, teší ma, keď vidím v kníhkupectve moje myšlienky v krásnom obale a práve toto si najviac užívam.

Každá skúsenosť človeka formuje… Vydala si už štvrtú knihu, od prvej ubehol istý čas. Čo ti dal bezprostredný kontakt s knižným svetom?

Nemyslím si, že vnímam veci inak, ako predtým než som sa stala autorkou, rozdiel je však v tom, že mám omnoho viac priestoru na vyjadrovanie sa a komunikáciu s ľuďmi z rôznych kútov Slovenska a sveta. Ešte viac som sa upevnila v tom, že úprimnosť sa vypláca a že je dobré vedieť si priznať aj chyby. Kontakt s knižným svetom mi dal veľmi veľa kníh, v ktorých sú venovania pre mňa a moje dcéry, a presvedčila som sa aj o tom, že dobrí ľudia žijú všade, aj medzi autormi, rovnako ako aj zlí a neprajní.

Len máloktorý autor je v pravidelnom kontakte so svojimi čitateľmi a ak predsa, zväčša ide o neosobné informácie týkajúce sa literárnej sféry. Metaforicky povedané, ostatní autori svoje publikum nechávajú stáť pred prahom domu, zatiaľ čo ty ich na svojom Facebooku púšťaš aj do kuchyne. Je to o to väčší paradox, že funguješ pod pseudonymom a nezúčastňuješ sa verejných literárnych podujatí. Ponúka sa preto otázka – myslíš si, že čitateľov spoznáš lepšie prostredníctvom sociálnej siete, prípadne oni lepšie spoznajú teba?

Určite. S niektorými som v kontakte denne. Nielen prostredníctvom FB, ale aj telefonicky. Delia nás stovky kilometrov, ale oni vedia, že som, a ja viem, že sú. Mám ich rada a sú to neobyčajné priateľstvá. Poznám bolesti, aj radosti mnohých z nich a oni poznajú moje. Pomáhame si tým, že sme. Mnohí z nich knihy, ktoré som napísala, ani nečítali, viem to, sami mi to napísali, ale nedelím svojich priateľov podľa toho, kto knihy čítal a kto nie. Vážim si každú jednu správu, každú jednu vetu, pretože tým, že mi napíšu, mi venujú kúsok svojho času a určite vždy odpíšem každému. Možno nie okamžite, ale vždy. Samozrejme, do svojho súkromia mimo nástenky si nepúšťam všetkých, ale to je rovnaké aj v reálnom živote. Myslím si, že poznám čitateľov viac, ako keby som sa objavila raz ročne na hodinku niekde v nejakom kníhkupectve, rozkrájala tortu, predstavila knihu a potom zmizla, kým nedopíšem ďalšiu. Záleží mi na mojich priateľoch a nie je to preto, že patria aj k čitateľom.

Je o tebe známe, že sa vyhýbaš besedovaniu. Prečo? Majú podľa teba tieto stretnutia hlbší zmysel? Alebo sú plné krátkych a prchavých dojmov?

Zatiaľ sa besedovaniu vyhýbam, čo však neznamená, že sa to v budúcnosti nezmení. S určitosťou ale viem, že nikdy žiadna beseda nebude v knižniciach ani v kultúrnych domoch a ani na Bibliotéke a podobných podujatiach. Bola som na klasických besedách aj ja, sedela som v obecenstve, spisovateľky sedeli pred čitateľmi, ktorých bolo pár. Teta v knižnici prečítala pár riadkov a spisovateľ začal svoju reč. Ja som (ten,tá), napísal-a som (to a to), prečítal aj on pár pasáží, obecenstvo žiadne otázky nekládlo, niekto na gitare zahral pár skladieb, spisovateľ dostal kvety, rozlúčili sa, predal pár svojich kníh s podpisom alebo podpísal už kúpené a to bolo všetko. Ja by som sa rada stretla so všetkými, ktorých poznám cez moje knihy, ale nie v zmysle, ja som autor na pódiu a vy čitatelia – obecenstvo. Raz to bude niekde v lese, bez stoličiek, bez stiesneného priestoru, s pivom, kávou v termoskách a pri ohni a bez mojich kníh. Možno by sme sa počas dialógov dostali aj k nim a k iným knihám, ale bolo by to hlavne o priateľstve a živote. To by aj tá gitara znela inak, podľa mňa.

Podľa tvojho FB profilu má tvoj deň viac ako len 24 hodín. Práca, dve deti, ich mimoškolské aktivity, domácnosť, vnímanie súčasných káuz a problémov nielen v literárnom svete… Považuješ sa za multifunkčnú?

Určite nie. FB veľa znesie a platí to aj v mojom prípade. Som rada, že nefunguje spôsobom, že je vidieť všetko. To by ste boli prekvapení, koľkokrát sa každé ráno hrabeme v koši na bielizeň, lebo žehliť a skladať čisté prádlo jednoducho nestíham. Nestíham každodenné povinnosti asi ako mnohé ženy, ktoré majú deti a pracujú. Ja mám ešte aj školu, dve občianske združenia, ale snažím sa žiť aktívne. Napĺňa ma, keď mám prehľad o tom, čo sa deje vo svete, v našej krajine, keď viem, kedy aká kniha vyšla a relaxujem pri ručných prácach – háčkovanie a pletenie. Podľa mňa je to skvelá jóga pre myseľ. Počítam pritom a opakujem v duchu vždy to isté ako nejakú mantru. Obmedzila som televíziu, kupujem dennú tlač a jednoducho žijem.

Dokonalá žena… Ako tento pojem vnímaš a cítiš ty? 

Mnohokrát som sa k dokonalej žene vyjadrila. Neexistuje vzorec, podľa ktorého by sa dala vypočítať a výsledok by bol smerodajný pre každú z nás. Občas mám pocit, že pojem dokonalá žena vymysleli muži, ktorí by si mali uvedomiť, že žiadna žena nie je ženou iba kvôli mužom. Dokonalé sme podľa mňa vtedy, keď máme niekoho blízkeho, pocit bezpečia a lásky. Vtedy žiarime.

15399011_10208091138695913_670611111_oVšetci si zaslúžime ranný sex a palacinky je podľa mňa tvoja najemotívnejšia kniha. Vnímaš to rovnako aj ty?

Je najemotívnejšia. V lavíne pocitov, ktoré ma strhávali so sebou, keď som ju písala, som v nej povedala mnoho. Je v nej hnev, smútok, radosť, pocit otupenosti, vzletu a pádu, celá existencia bytia. Jediné, čo sa asi nezmenilo a ostáva nemenné, je pocit bezradnosti, keď človek miluje niekoho, koho by milovať nemal.

Názov knihy je originálny, hravý a dokáže upútať. Vieš nám povedať, čo si ešte okrem ranného sexu a palaciniek všetci zaslúžime?

Zoznam toho, čo si všetci zaslúžime, je nekonečný. Určite si zaslúžime čokoládu, kávu, knihy, hory, more, šampanské, mier, nehu, vášeň, futbal, hokej, zaslúžime si všetko, po čom túžime, a nezáleží na tom, či ide o zdravie, luxusnú dovolenku, skvelú postavu. Zaslúžime si pocit, ktorý je naplnený novými vecami, dobrými zážitkami, zdravím, láskou a radosťou a zaslúžime si, aby každé naše úsilie a snahu, ktorú dennodenne vykladáme (a teraz nepíšem iba o snahe uvariť dobrý obed), niekto ocenil.

Vieš si predstaviť, že by si sa raz pustila do písania príbehu, v ktorom už nefigurujú Linda s Lukášom?

Linda a Lukáš sú pojmy. Sú mojou značkou, milujem ich, dokonale poznám, ale už sa dlho pohrávam s myšlienkou napísať príbeh o každodennosti, ktorý žijú všetci rodičia, starí rodičia, tety, ujovia, pretože život nie je iba o príbehoch lásky, ale aj o tom, že si dieťa neumýva zuby už týždeň alebo že týždeň pred výplatou máte desať stravných lístkov, za ktoré si však môžete kúpiť napríklad mandarínky, ktoré nádherne voňajú.

Akých ľudí Linda Chopin obľubuje?

Všetkých ľudí, najviac však obľubujem tých, ktorí sa nehanbia za svoje emócie, ktorí sú úprimní, otvorení, vtipní a ak sa vyskytnú problémy, neklesajú na duchu navždy, ale po chvíľke vstanú a riešia ich. V každom dokážem nájsť pozitívne vlastnosti, s každým sa dokážem porozprávať. Vždy sa viem priblížiť k úrovni toho druhého a snažiť sa ho pochopiť, teda ak chcem, pretože v mojom živote sú aj ľudia, ktorých už pochopiť nechcem, momentálne, ale definitívne som ani pri nich pomyselné dvere nezatvorila.

Ktorá kniha je tvojím favoritom? Je možné vybrať spomedzi všetkých štyroch titulov jeden jediný?

Môj život sa s knihami preplieta už oddávna. Dnes si netrúfam povedať, ktorá kniha je mojím favoritom spomedzi všetkých, ktoré som prečítala, ale spomedzi tých, ktoré som napísala ja, je jasným favoritom tá posledná, Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky. Stala sa mojou osobnou esenciou, do ktorej som sa zahalila a vďaka ktorej sa cítim lepšie a sebavedomejšie. Je to s ňou ako s mužmi. Keď prvýkrát privoniate alebo sa dotknete toho pravého, pochopíte, prečo vás zrazu tí ostatní omrzeli.

Blížime sa do finále… Vždy si mala pre našich čitateľov zaujímavý odkaz. Máš aj tentokrát?

Jasné a s radosťou. Užívajte si život, sex, krémeše, láskavosť, silu. Nezabudnite, že ak niečo veľmi chcete, nech vás nič nezastaví a ani na to, že ak niečo veľmi chcete, zvládnete to aj v tom prípade, že ON alebo ONA to nechce. Nezbláznite sa zo sexy zvodcov ani vodcov, ale dovoľte láske, aby vás nehanebne omámila a nasávajte ju každým pórom, plnými dúškami. Každé ráno si dajte svoju vôňu, pretože dobrá vôňa dokáže divy a všeličo iné. Zvádzajte, očarte, rozveseľujte, prebúdzajte driemajúce vášne a oddychujte. Nie iba počas sviatkov, ale každý deň si nájdite chvíľu na domácu pohodičku a všetko, čo k nej patrí.

©plutonium.sk

 

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip