Krv na snehu

Jo Nesbø

Keď Nesbø zmení taktiku…


Výmena pozícií niekedy môže padnúť na úžitok. Tiež máte dosť detektívok, kde sa neúnavne lapá vrah, ktorý po sebe zanecháva nepatrné stopy a z diaľky sleduje vyšetrovateľov, ktorí ich s potom na čele krok po krôčiku zbierajú? 

krv-na-snehuHlavný hrdina tentokrát nie je (ne)typicky kladná postava naháňajúca pravdu a spravodlivosť. Olav je na strane zločinu a pravidelne stretáva smrť – pôsobí totiž ako nájomný vrah. Zdá sa, že nemá problém s ničím, až do chvíle, kým nepríde ďalšia požiadavka. Novou obeťou má byť manželka Olavovho šéfa a po chvíli prichádza na to, že s touto zákazkou má osobný problém. Čo sa stane, ak to odmietne urobiť? Zastúpi ho niekto iný alebo sa Olav do celej veci zapletie viac, ako by bolo potrebné?

„Panebože, bola ako zasnežená pláň v roztrasených slnečných lúčoch, čo oslepí muža v priebehu pár hodín. Skrátka, na Corine Hoffmannovej sa mi páčilo všetko. Okrem priezviska.“

Myšlienka má veľký potenciál, veď náhľad do kriminálneho príbehu „z druhej strany“ (teda z pozície zločinca a nie policajta či vyšetrovateľa) je pre čitateľov nesmierne lákavý. Namiesto sľubovanej zmeny, ktorá by pôsobila ako spestrenie už tak trochu stereotypných severských kriminálok, však môže prísť sklamanie. Autor sa svojím rozhodnutím obral o možnosť podržať čitateľov v napätí, a hoci sa to snažil zachrániť niekoľkými prvkami, ktoré spočiatku zneli sľubne, žiadny z nich nevyužil naplno.

Postavy v príbehu sú nesmierne plytké a ich konanie je viac ako prehľadné. Vystupujú tak v príbehu, na ktorý chtiac-nechtiac vrhajú negatívny tieň a pretvárajú ho do banálnej, priamočiarej a jednoduchej línie, ktorá na priemerného čitateľa severských kriminálok zapôsobí ako rozprávka. Profil hlavnej postavy je vypracovaný veľmi zľahka a nedbalo. Spočiatku som si myslel, že autor iba zbiera materiály, ktoré má v pláne neskôr spojiť do jedného celku, no všetky náznaky tohto procesu iba načrtol a nedotiahol do konca. Samotársky Olav, ktorý trpí dyslexiou a je poznačený svojím nedokonalým detstvom, pôsobí sprvoti zaujímavo, ale v polovici knihy sa tento efekt vytráca, nakoľko nenastáva žiadne funkčné využitie jeho profilu.

„Traja popravení. Človek musí byť poriadne chladnokrvný obchodník, aby sa nechcel pomstiť mužovi, ktorý mu zabil troch ľudí. Nezostávalo mi než veriť, že moja ponuka ho presvedčí a že je taký chladnokrvný, ako si myslím. Ani nevie, ako sa volám.“

Dejová línia je oproti titulom zo série Harry Hole jednoduchá až triviálna. Prepracovanú zápletku, nečakané zvraty, spleť mnohorakých postáv, skladačku indícií alebo napätie, ktoré čitateľom nedovolí pravidelne dýchať tu čakať nemožno. Príbeh je prvoplánový a priamočiary, nejaví žiadne znaky originality a už vôbec nie geniality, ako to je u Nesba zvykom.

Kniha v porovnaní s inými titulmi autora pripomína rozsahom skôr novelu. Počtom strán nemôže ani len konkurovať Pancierovému srdcu či Polícii, keďže Krv na snehu sa dá bez problémov zvládnuť v priebehu dvoch či troch hodín. Príbeh navyše neobsahuje žiadne zapamätateľné prvky, takže na celú zápletku, vrátane mien postáv, čitateľ zabudne do niekoľkých dní od prečítania poslednej strany.

Jediným prvkom, ktorí ako-tak pripomínal klasickú Nesbøvku, bolo vytvorenie atmosféry. Kniha aj napriek jednoduchej zápletke a postavám, ktoré sú nemastné-neslané, má svojho ducha. Autor dokázal aj na malom priestore opísať jednotlivé situácie tak, aby neboli zdĺhavé, no zároveň mali svoje vyžarovanie.

Očakávania, s ktorými sa človek do kníh púšťa, vedia poriadne zmariť výsledný dojem, čo je hlavným kameňom úrazu v tomto príbehu. Ak by som nikdy od Nesba neprečítal ani čiarku, možno by som sa na titul pozeral úplne inak. Každopádne, autor si hodil záchranné lano v podobe pokračovania príbehu, kde možno rozvinie prvky, ktoré tu nedostali patričný priestor. Krv na snehu však odporúčam čitateľom, pre ktorých je tradičná severská detektívka priveľkým sústom a majú chuť skôr na niečo kratšie a ľahšie, čo sa rozsahu a štruktúry týka.

Recenzent: Juraj Drevenka

PlusyPlusy a charakteristické črty

– jednoduchá, priamočiara a neoriginálna dejová línia

– postavy sú vypracované všedne a nedbalo

– typická atmosféra severských krimi

– rýchle čítanie

– žiadne prvky geniality

Pre koho ánoPre koho áno

– pre čitateľov, ktorí majú chuť na jednoduchšie krimi

– pre tých, ktorým v severskej detektívke prekáža násilie a krv

Pre koho niePre koho nie

– pre čitateľov, ktorí očakávajú typickú Nesbøvku

 

Dodatočné informácie:

Vydavateľstvo: IKAR

Preklad: Jozef Zelizňák

Pôvodný názov: Blod pa Sno

Recenzent knihu čítal: 02hod 20min

Počet strán: 164

 

Príbeh o vytrvalosti, sebazaprení a dôvere v samého seba aj v časoch, keď si rozum kráča vlastnou cestou. Čítaj viac
Keď klamstvá neprikrášľujú skutočnosť, ale bránia nám v hlbšom nádychu... Čítaj viac
Keď sa stretnú svety živých a mŕtvych. Čítaj viac
Naozaj chceme to, za čím kráčame? Stotožňuje sa naša duša s naším konaním? Čítaj viac
Kriminálny triler s postavou s vraha, ktorý po sebe zanecháva viac ako mrazivé odkazy. Čítaj viac
Láska nie je výmysel, nie je prežitok, nie je to enzymatická zmena v mozgu. Čítaj viac
Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip