Bola som tu

Gayle Formanová

Po skvelých bestselleroch Zostaň so mnou a Kam zmizla prichádza Bola som tu!


bola_som_tuCody Reynoldsová sa nevie zmieriť so stratou najlepšej priateľky Meg, ktorá nečakane spáchala samovraždu. Nevie pochopiť, prečo taká úžasná, energická a priateľská osoba túžila zomrieť a neustále ju prenasleduje pocit viny. Všetko sa zmení, keď sa Cody na žiadosť Meginých rodičov vyberie do Tacomy po priateľkine veci a odhalí celkom novú stránku jej osobnosti. Ponára sa čoraz hlbšie do spleti Meginých tajomstiev a neváha podstúpiť akékoľvek nebezpečenstvo, len aby konečne spoznala pravdu. Podarí sa však prísť tejto záhade na koreň a nájde skutočne to, čo hľadala?

Z anglického originálu I Was Here (Speak, An Imprint of PenguinRandomHouse LLC, New York, USA, 2015) preložila Jana Cinková.

Recenzie na knihy od tejto autorky nájdete tu:
Zostaň so mnou
Kam zmizla

Úryvok

Deň po Meginej smrti som dostala tento e-mail:
S veľkou ľútosťou vám oznamujem, že somsi vzala život. Dlho som nad tým premýšľala a napokon som dospela k záveru, že to musím spraviť. Viem, že vám tým ublížim, a naozaj ma to mrzí, ale pochopte, už som s tou bolesťou nedokázala žiť. Nemôžete za to, bolo to len a len moje rozhodnutie. Nie je to vaša vina.
Meg
Poslala ho svojim rodičom, mne a policajnému zboru mesta Tacoma spolu s názvom motela a číslom izby, kde ju nájdu, ako aj informáciami o jede, ktorý požila, a pokynmi, ako treba zaobchádzať s jej telom. Na vankúši nechala odkaz pre upratovačku, nech sa jej nedotýka a zavolá políciu – pripla k nemu päťdesiatdolárové prepitné.
Nastavila e-mail tak, aby prišiel s dostatočným časovým odstupom. Chcela byť dávno po smrti, keď ho dostaneme.
Pravdaže, to všetko som sa dozvedela až neskôr.
Len čo som si ho prečítala v počítači v mestskej knižnici, pomyslela som si, že ide o žart alebo falošný poplach. Vytočila som Megino číslo, no nedvíhala telefón, tak som zavolala jej rodičom.
„Dostali ste Megin e-mail?“ spýtala som sa.
„Aký e-mail?“

2

Nasledujú spomienkové obrady, vigílie a modlitebné stretnutia. Neviem si zapamätať, v čom sa vlastne líšia. Na vigíliách držíme sviečky, ale na modliteb ných stretnutiach tiež. Na spomienkových obradoch počúvame prejavy, lenže čo už teraz zmôžu slová? Akoby nestačilo, že Meg zomrela. A ešte k tomu z vlastnej vôle. Za to, že ma vystavila tejto tortúre, by som ju najradšej zabila.
„Cody, si prichystaná?“ kričí Tricia.
Je štvrtok, popoludnie už pokročilo a my sa chystáme na piaty obrad v tomto mesiaci. Dnes je na programe vigília pri sviečkach. Aspoň myslím.
Vyjdem z izby. Tricia si zapína čierne koktailové šaty, ktoré si kúpila po Meginej smrti. Potrebovala ich na pohreb, no len čo ten rozruch trochu utích ne, začne v nich chodiť von. Sú veľmi sexi. Smútok jej pristane, ako aj mnohým obyvateľom nášho mestečka.
„Prečo nie si oblečená?“ spýta sa.
„Všetko pekné oblečenie mám špinavé.“
„Ty máš pekné oblečenie?“
„Dobre teda, moje ako-tak vhodné oblečenie je špinavé.“
„Predtým ti to neprekážalo.“
Chvíľu na seba zazeráme. Keď som dovŕšila osem rokov, Tricia vyhlásila, že som dosť stará, aby som sa naučila prať. Neznášam pranie. Vidíte, ako to zvyčajne dopadne.
„Nechápem, načo máme ďalší obrad,“ vyhlásim.
„Ľudia potrebujú čas, aby sa zmierili s Meginou smrťou.“
„Ale nehovor. Skôr potrebujú novú drámu, do ktorej by mohli strkať nos.“
V našom meste žije tisícpäťstosedemdesiatštyri ľudí, aspoň podľa vyblednutej tabule na diaľnici. „Tisícpäťstosedemdesiattri,“ vyhlásila Meg, keď minulúmjeseň dostala štipendium na univerzitu v Tacome.
„Onedlho sa presťahujeme do Seattlu a bude to tisícpäťstosedemdesiatdva,“ dodala.
Teraz je nás tisícpäťstosedemdesiattri a predpokladám, že to tak ostane, až kým sa niekto nenarodí alebo nezomrie. Málokto nájde odvahu odsťahovať sa.
Ani Tammy Henthoff ová a Matt Parner neodišli, keď podviedli svojich partnerov a dali sa dokopy – až do Meginej smrti to bol najväčší zdroj klebiet. Presťahovali sa na okraj mesta do kempu pre obytné prívesy.
„Musím tam ísť?“ Neviem, načo sa vôbec pýtam.
Tricia je moja matka, ale v tomto smere pre mňa nie je autoritou. Viem, že musím ísť, a viem aj prečo. Joe a Sue ma potrebujú.
Sú to Megini rodičia. Teda boli. Neviem si zvyknúť na ten minulý čas. Sú rodičia stále rodičmi, keď ich dieťa zomrelo? A ešte k tomu naschvál? Na tvári sa im zračí nekonečná bolesť. Pod očami majú hlboké vačky, ktoré asi nezmiznú. A práve kvôli nim vyhrabem svoje najčistejšie šaty a oblečiem si ich. Budem musieť spievať. Opäť.
Amazing Grace. Aký odporný zvuk.

 

 

 

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip