Andrea Rimová

„Kvalitná recenzia by nikdy nemala urážať autora.“


NABC_5490a slovenskú literárnu scénu ste priniesli nový pojem – temná romantika. Vedeli by ste ho našim vysvetliť bližšie priblížiť?

Pojmom „temná romantika“ pomenoval môj čitateľ Tomáš v komentári na Martinuse žáner mojich kníh a akosi sa to ujalo. Podľa mňa to vystihol veľmi dobre. Moje knihy sa nedajú jednoznačne kategorizovať, pretože to nie sú výhradne ženské romány ani krimi. Majú prvky thrileru a kriminálnu zápletku, avšak je tam veľa citov, lásky a snažím sa preniknúť do hĺbky jednotilivých postáv. A konce mojich románov sú tiež špecifické. Žiadne predvídateľné happy endy. Skrátka – temná romantika.

Čo vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli nepridať sa medzi autorov, ktorí obohacujú knižný trh „len“ romantikou, ale trochu ste tento žáner osviežili?

Nebol to môj zámer. Prišlo to tak prirodzene. Je to poloha, v ktorej sa ako autorka cítim veľmi pohodlne. Pomocou písania reflektujem samu seba. Podľa toho vymýšľam zápletky a keď je výsledkom niečo, čím sa líšim, vnímam to ako obrovské plus.

Spomínate si na prvý impulz, ktorý vás dohnal k písaniu? Bol to ničím nepodložený vnútorný podnet alebo vás k písaniu doviedlo niečo konkrétne?

Odmalička som akosi vedela, že budem písať. Neviem to vysvetliť. Niektoré veci človek proste vie a basta. Aj keď sa moja cesta na pár rokov trochu odklonila a potlačila som túžbu písať, vrátila som sa naspäť a začala napĺňať svoje sny. Som presvedčená o tom, že spisovateľom sa človek nemôže stať, lebo sa tak rozhodne v jeden krásny deň, keď nemá nič na práci. Talent pre čokoľvek sa nedá naučiť, treba sa s ním narodiť. Dnes nie je nemožné vydať knihu, ale nie každý, kto už niečo publikoval, je pre mňa spisovateľ.

Ak ma pamäť neklame, debutovali ste románom Amnestia na zradu. Dnes máte na konte niekoľko románov, ktoré sa tešia čitateľskej obľube. Zaznamenali ste v písaní istý progres? Napísali by ste dnes niečo inak, prípadne by ste predošlým príbehom dopriali niekoľko zmien?

Amnestia bude navždy mojou srdcovou záležitosťou, pretože bola prvá. Taká štartovacia raketa, ktorá vyletela vyššie, ako som očakávala. Podľa mojich čitateľov však rastiem s každou knihou. Zápletky sú čoraz prepracovanejšie, sama to viem porovnať. Napísať knihu je pre mňa dnes náročnejšie ako pred tromi rokmi. Súperím sama so sebou. Nasadila som si latku, ktorú sa snažím posúvať vyššie. Na existujúcich textoch by som však nemenila absolútne nič. Sú presne také, ako majú byť.

Cesta, ktorá vedie k zrodu knihy je pre autora pomerne strastiplná a ani zďaleka sa nekončí dopísaním rukopisu. Ako si spomínate na obdobie hľadania vydavateľa? Šiel tento proces hladko?

Debutový román Amnestia na zradu som dopísala v januári 2011, dva dni pred mojimi 26 narodeninami. Vtedy som nepoznala žiadneho autora, ktorý by ma usmernil. Tak som si povedala, že keďže nepoznám vyšliapanú cestu, vyrobím si ju sama. Nemala som čo stratiť. Prvé dve oslovené vydavateľstvá sa rozhodli nespolupracovať. Bola som trochu sklamaná, no s odstupom času sa na to dívam ako na to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Tretie oslovené vydavateľstvo reagovalo na môj rukopis už pár dní po jeho obdržaní. Bolo to Vydavateľstvo Motýľ. Zmluvu na prvú knihu sme podpísali v júli 2011. Pár týždňov po vydaní knihy sa Amnestia na zradu umiestnila na 9. mieste v rebríčku najpredávanejších kníh podľa najväčšieho internetového predajcu kníh na Slovensku. Bol to úspech, ktorý ma prekvapil, potešil a dojal. S Motýľom spolupracujem už piaty rok a výsledkom je sedem úspešných kníh a množstvo čitateľov, ktorí ma podporujú.

Máte trochu roztrasený žalúdok predtým, ako nová kniha uzrie svetlo sveta, alebo ste si pomerne istá svojím zázemím, ktoré ste si na trhu vybudovali?

Najemotívnejšie obdobie zažívam, keď dopisujem posledné stránky knihy. Lúčim sa s postavami, vdychujem im posledné chvíle v príbehu. Vybojovať si miesto na knižnom trhu je drina, ale vždy je ťažšie udržať sa niekde, ako sa tam dostať. Bez neustálej práce na sebe by to nešlo. Jedine takto sa to dá. Cítim však podporu od vydavateľa, čitateľov, ale aj od rodiny a priateľov.

Najnovšia kniha Bludisko je ešte stále novinkou. Ako by ste ju našim čitateľom charakterizovali?

Už samotný názov knihy má naznačiť, že ide o komplikovaný príbeh. Je to príbeh zo súčasnosti o tom, že z každého Bludiska sa dá nájsť cesta von. Určite sa v príbehu nájde veľa ľudí, ktorí v dnešnej rýchlej dobe zabúdajú na svoje túžby a hodnoty. Priznávam, že písanie tejto knihy sprevádzali aj slzy. Ohlasy na knihu sú výborné. Čitatelia pochopili môj zámer a ich okruh sa zväčšuje.

Vedeli by ste definovať cieľovú skupinu vašich kníh? Komu sa najviac zapáčia, kto sa v nich nájde?

Ťažko definovať moju cieľovú skupinu. Čítajú ma ženy aj muži z celého Slovenska. Mladí, ale aj staršie ročníky. Mám čitateľov na strednej škole, no moje knihy číta aj moja babka, ktorá už prekročila osemdesiatku. Preto sa neodvážim ich škatuľkovať. Dôležité je, že si pri mojich knihách oddýchnu, prenesú sa do iného sveta a na chvíľu zabúdajú na ten vlastný. Mnohí mi po prečítaní knihy píšu správy, ktoré ma veľmi tešia. Medzi čitateľmi som si dokonca našla hodnotných kamarátov.

Ako vznikajú hlavné postavy vašich príbehov? Majú pár vlastností, ktoré ste odpozerali od svojich známych či priateľov, alebo je to celé len na vašej fantázii?

Vymyslieť postavu s vlastnosťami, ktoré nemá nik v mojom okolí, je nemožné. Námety do knihy čerpám aj zo skutočnosti, ale vždy nechávam dostatočne veľa priestoru fantázii. Lepím dokopy, čo sa nalepilo na mňa, okorením to a vytváram jedinečné osobnosti.

Predpokladám, že Bludiskom sa vaša tvorba nekončí. Máte už vymyslený námet pre ďalší príbeh?

Samozrejme, že v písaní pokračujem. Na ďalšej knihe som už začala pracovať. Nad príbehom som premýšľala niekoľko mesiacov. Teraz prišiel ten správny čas oživiť ho.

Čo je podľa vás najväčšie uznanie, aké autor môže dostať?

Najväčšie uznanie sa mi dostáva od čitateľov v podobe ich správ a podpory. Vedieť, že som ich nesklamala, je pre mňa oslobodzujúce a zároveň zaväzujúce. Sú to nádherné pocity, ktoré mi vždy vyvolajú na tvári úsmev. Ale potešil ma aj Branko Kocian, riaditeľ Vydavateľstva Motýľ, ktorý mi po krste Bludiska povedal: „Som rád, že ťa máme.“

Ste spokojná so situáciou, ktorá na slovenskom knižnom trhu panuje? Ak áno, čo najviac oceňujete? Ak nie, čo by ste rada zmenili?

Doba praje slovenským autorom, čo spôsobilo, že ich je veľa. Mesačne vychádza množstvo kníh a ja osobne sa v kníhkupectvách cítim stratená. Preto radšej nakupujem na internete. Všetko má svoje výhody aj nevýhody. Netrúfam si hodnotiť, čo je správne a čo nie. Sústredím sa na svoju tvorbu, poctivo na sebe pracujem, rozširujem si obzory a plánujem ďalšie kroky na posun v mojej tvorbe. Písanie je pre mňa poslanie, nie činnosť, ktorá je práve „in“.

predna_Obalka-BludiskoMyslíte si, že je náš knižný trh rôznorodý a pestrý? Nepociťujete deficit/prebytok kníh istého žánru?

Ak by čitatelia nechceli určité žánre, vydavatelia by sa nehrnuli do ich publikovania. Slovenské knihy čítam zriedka, ale nemyslím si, že u nás niečo chýba.

Vedeli by ste nám i našim čitateľom odporučiť pár knižných tipov? 

Mám dve knihy, ktoré úplne milujem. Prvou je Mních, ktorý predal svoje Ferrari od Robina S. Sharmu. Pre mňa kultová kniha, ktorou som obdarovala veľa blízkych. Druhou je Opus od Douglasa Vermeerena, ktorý som dostala od svojej sestry už dávno. Nádherná citlivá knižka, ktorá jednoducho povie skutočné pravdy o živote. Nedávno som dočítala veľmi zaujímavý cestopis Doroty Nvotovej – Fulmaya. Knihu mi požičala kamarátka. Keďže túžim zdolať Kilimandžáro, padlo mi to vhod. Škoda, že je kniha vypredaná. Rada by som ju mala vo svojej knižnici.

Akú otázku ohľadom vašej tvorby dostávate najčastejšie?

Kde beriete inšpiráciu?“

Máte istý cieľ alebo sen, ktorý by ste na literárnom poli rada dosiahli?

Samozrejme, mám ciele a je ich veľa. V prvom rade nesklamať čitateľov. Chcem v nich prostredníctvom kníh neustále vyvolávať nejaké pocity. A o tých ďalších zatiaľ pomlčím. Poviem len, že som na správnej ceste dosiahnuť ich. A veľmi sa z toho teším.

Aké tituly by sme našli vo vašej knižnici? Prevláda jeden žáner alebo je to skôr rôznorodá vzorka?

Milujem knihy s kriminálnou zápletkou. Tie zaberajú možno 60% mojej knižnice. Zvyšok tvoria všetky ostatné žánre, od ženských, cez motivačné a historické, knihy o zdraví a slovníky. A tiež klasická slovenská poézia.

Vedeli by ste definovať dobrú/kvalitnú knihu? Aké prvky by mal príbeh obsahovať?

Každý čitateľ má pre dobrú knihú iné kritériá. Preto autor nikdy nevyhovie každému, kto siahne po jeho diele. Mňa musí kniha zaujať už po prečítaní pár strán. Musím pri nej zabúdať na čas, aj na všetko okolo. Ten príbeh musím žiť v predstavách a mať pocit, že osobne poznám hlavných hrdinov. Že sledujem, ako sa vyvíjajú. Dobrá kniha musí byť plná prekvapení a detailov, ktoré mi dajú zmysel až na konci príbehu. A navyše musí mať hlavnú myšlienku, ktorá vo mne bude rezonovať dlho po prečítaní knižky.

A pravý opak? Vie vás niečo od čítania odradiť, prípadne znechutiť?

Znechucuje ma, ak kniha nemá nič z toho, o čom hovorím v predchádzajúcej odpovedi. Čiže schopnosť zaujať, prvky stimulujúce predstavivosť, prekvapenia, detaily a hlavnú myšlienku.

Nakoľko sme najmä recenzentský portál, poďme sa trochu zamerať aj na recenzie a čitateľské názory. Čo by podľa vás mala obsahovať dobrá/pre čitateľa prínosná recenzia?

V prvom rade by mala byť objektívna. Recenzent by mal vedieť vystihnúť hlavnú myšlienku knihy bez toho, aby do detailov prezradil dej. Mal by sa sústrediť na spôsob spracovania príbehu, na výrazové prostriedky a vykreslenie postáv. Mal by byť viac vecný ako emocionálny. Irónia či sarkazmus v nej nemá miesto. Ide skôr o vyjadrenie vlastného názoru na knihu.

Čomu by sa mal naopak recenzent pri písaní recenzie vyvarovať?

Kvalitná recenzia nemusí byť pozitívna, ale nikdy by nemala urážať autora. Má slúžiť nielen čitateľom, ale aj samotným autorom. Aj vďaka nej sa môžu odhaliť svoje nedostatky alebo slabšie miesta a popracovať na nich.

Určite ste sa stretli aj s recenziami na vaše knihy. Boli ste s nimi spokojná? Vedeli recenzenti vystihnúť to, čo ste do knihy vložili? Podarilo sa im zachovať neutrálne a profesionálne stanovisko?

Skutočných recenzií v pravom slova zmysle nie je tak veľa ako klasických komentárov od čitateľov, ale zatiaľ som bola spokojná. Recenzenti vždy pochopili môj zámer a poskytli mi pohľad na kus mojej práce ich očami. Veľmi si ich vážim.

Myslíte si, že každý názor od čitateľa, prípadne recenzenta dokáže autora posunúť vpred?

Určite nie každý. Je jasné, že nejaká kniha sa nemôže páčiť všetkým ľuďom v republike. Je to ako s jedlom. Ak nám niečo nechutí, nemusíme to jesť. Mnohí Slováci majú zvláštnu povahu a úspech iným skrátka neodpustia. Svoje komplexy prejavujú trápnymi anonymnými pripomienkami ku knihám. Nepoznám autora, ktorého by slová takéhoto úbohého človeka posunuli vpred. Ak na sebe spisovateľ neustále pracuje, nemá čas riešiť podobné nezmysly. Normálny čitateľ aj tak odhalí konštruktívnu kritiku alebo úmysel uškodiť.

Máte spisovateľský vzor, prípadne autora, s ktorým by ste sa rada stretli osobne? Ak áno, kto je to?

Vzor nie. Nikdy som sa nepokúšala nikoho napodobňovať a ani nebudem. A koho by som rada stretla osobne? Donedávna by som na túto otázku nevedela odpovedať. Dnes by som asi rada stretla Dorotu Nvotovú. Jej cestopis Fulmaya na mňa spravil dojem. Kým som neprečítala knihu, poznala som ju len ako dcéru Anky Šiškovej a Jara Filipa. Nevedela som, čomu sa venuje, ani nič o nej, keďže ma bulvár absolútne nezaujíma. Dorotu po prečítaní knihy vnímam ako odvážnu ženu, ktorá svoj život žije naplno a podľa seba. To dnes robí málokto. Ak napíše ďalšiu knihu, budem medzi prvými, čo si ju kúpia.

Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Fotografiu poskytla: Andrea Rimová

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip