Úplne najviac

Maxim E. Matkin

Niekoľko životných osudov, ktorých nositelia dúfajú v lepšie začiatky.


Všetci sme tak trochu šialení. Všetci si staviame vzdušné zámky, bojíme sa prehier, chceme milovať a byť milovaní, chceme, aby nám bolo odpustené, no občas sami zabúdame odpúšťať. Všetci máme občas pocit, že do tohto bláznivého sveta nepatríme, že sa v ňom strácame a nevieme nájsť tú správnu cestu. Je to to tým, že sme blázniví viac ako ostatní? Alebo menej?

uplne najviacV deviatej knihe od tajomného slovenského autora Maxima E. Matkina sa stretávame s ôsmimi postavami. Každá z nich má svoje problémy, svoju životnú cestu, svoje sny, ktoré chce zrealizovať, a sny, ktoré im už niekto stihol zbúrať. Dita prahnúca po pomste, dospievajúca Kitty, ktorá chce vynájsť liek na všetko, Ernest pohybujúci sa na ostrej hrane reality a zmätku, lekár Peter, ktorý prichádza na to, že nie všetko je také, ako sa nám zdá… Kapitolu za kapitolou sa nám otvára osem svetov, osem priestorov, osem otáznikov. Ako veľmi sú prepletené ich osudy? Pretnú sa v jednom bode? Alebo ostanú separované?

Aj tieto otázky som si kládla, keď som sledovala osobné peripetie hlavných postáv. Pomaličky sa ich životné cesty spájali, niektoré súvislosti boli zrejmé od začiatku, iné sa objavovali postupne. Stále som však dúfala, že príde nejaké vyvrcholenie, niečo, čo by tento ľahký príbeh obdarilo hlbokou pointou, niečo, čo by knihu ozvláštnilo natoľko, že by som si ju pamätala ešte dlho po prečítaní.

„Mery na to nemala čo povedať. Ani len nedáte si kávu, aj ja si idem urobiť, ani na to sa nezmohla. Niečo v nej puklo. Nejaký kus ľadu praskol a začal sa topiť. Cítila tú vodu, ako sa tlačí von. Vošla do domu a potom priamo po cestičke pomedzi banánové škatule do záhrady.”

Koniec knihy prekvapil, aj ponúkol nejaké to krehké zamyslenie, no po týždni som poriadne nevedela, v čom čaro príbehu spočívalo. Neviem, čím to je, no na mňa posledné Matkinove knihy pôsobia akosi „prchavo”. Dojem z nich sa po čase stratí, má len chvíľkovú platnosť a pominie sa skôr, ako sa zvyknem nadýchnuť.

Možno aj vy čakáte povestný Matkinov humor, postavy či nadhľad. Takí jednoducho sme, očakávame to, na čo sme zvyknutí a každú zmenu vítame s nie práve otvorenou náručou. Nemôžem povedať, že som v Úplne najviac nič z toho nenašla, no určite nie v takej miere ako v predchádzajúcich knihách. Niektoré myšlienky boli hodné pozornosti, no v texte priveľmi zanikali a viem si predstaviť, že nie každý bude ochotní ich hľadať. Dlhé súvetia trochu potrápia vašu pozornosť a stručné, nie veľmi frekeventované dialógy tiež zapôsobia na čitateľa trochu ťažkopádnym dojmom. Mnohokrát sa mi stalo, že som na konci súvetia nevedela, čo nám chcel autor na jeho začiatku povedať a keď som chcela nájsť začiatok vety, pohľadom som sa musela vrátiť o niekoľko odsekov vzad.

„Inge mala odvážne narúžované pery a okamžite sa mu začala zdôverovať s problémami na pracovisku, medzi koreňovou zeleninou a cesnakom, chcela od neho úsudok a radu a pozornosť a uznanie a Adam vyzeral sústredene a prikyvoval a nepočúval a potom povedal niečo všeplatné typu ,Na to kašli, veď vieš, pes šteká, karavána ide ďalej’ alebo ,Rozdeľuj a panuj, poznáš to, nie?’ a díval sa pritom na žliabok medzi jej prsiami v trochu nekorektne veľkom výstrihu a premýšľal na tým, či to všetko u tej gravitácii vzdorujúcej hmoty môže spôsobovať push-up efekt podprsenky, alebo má Inge jednoducho dobre urobené silikóny.”

Úplne najviac by som zaradila do kategórie oddychoviek. Ak si knihu vezmete do prepchatého vlaku, budete jej vďační, že vám spríjemnila dlhú cestu. Ak však čakáte, že v nej nájdete hlboké filozofické myšlienky, ktoré by otvárali brány do nových svetov, môže vás prepadnúť pocit sklamania. Napriek svojej jednoduchosti ma kniha nenudila. Moja pozornosť bola udržiavaná pri živote očakávaním, ako táto zmes príbehov vyvrcholí, kam tento autor svojím dielom dospeje. Úplne najviac teda rozhodne nie je „úplne najviac” z Matkinovej tvorby, no ako oddychovka je nevtieravá, neutrálna a pohodová.

Recenzent: Martina Melišková

PlusyPlusy a charakteristické črty

– kniha zobrazuje životy ôsmich rôznych postáv

– dlhé súvetia, málo priamej reči

– dej plynie hladko

– jednoduchý príbeh, ktorý sa vo vašej pamäti nadlho nezapíše

Pre koho ánoPre koho áno

– ak ste verní Matkinovi fanúšikovia a hltáte každé jeho dielo

– ak hľadáte jednoduchú a nenáročnú oddychovku, pri ktorej vypnete

Pre koho niePre koho nie

– ak dúfate, že si prečítate „pôvodnú“ Matkinovku

– ak očakávate viac ako len oddych a rozptýlenie

 

Dodatočné informácie:

Vydavateľstvo: Slovart

Preklad: –

Pôvodný názov: –

Recenzent knihu čítal: 02hod 04min

Počet strán: 174

 

Ešte nik neprekabátil minulosť tak, že pred ňou zavrel oči... Čítaj viac
Keď je sneh prísľubom nových začiatkov. Čítaj viac
Každý si zaslúži, aby raz našiel (a nestratil) svoju múzu. Čítaj viac
Keď vzájomná príťažlivosť či porozumenie nie sú len otázkou sympatií. Čítaj viac
Unikátny príbeh o žene, ktorá má svoj vlastný svet. Alebo sa len nehodí do toho nášho? Čítaj viac
Keď sa tajomný vnútorný hlas zahráva s osudmi iných. Čítaj viac
Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip