Slávka Koleničová

???????????????????????????????Slávka, máte na konte štyri knihy – Nádej stratených duší, Víťazné prehry, Kvarteto a Výhybky osudu. Kedy ste začali uvažovať nad tým, že začnete písať?

Len tak sama pre seba som si vymýšľala príbehy už od detstva. Netúžila som písať knihy verejne. Keď som sa však na Bibliotéke pred pár rokmi stretla so spisovateľkou Táňou Keleovou-Vasilkovou a počúvala som o jej spisovateľskej ceste, začal mi v hlave klíčiť nápad, že by som to mohla skúsiť tiež.

Aký to bol pocit, keď ste po prvýkrát držali v rukách knižku, na ktorej bolo napísané Vaše meno?

Bolo to ako keď žena dostane do rúk svoje prvé dieťa. Trochu údiv, či to nie je len pekný sen, trochu pochybnosti, ako to bude ďalej, no najmä šťastie a hrejivý pocit pri srdci.

Máte medzi svojimi knihami nejakého obľúbenca? Alebo ich vnímate úplne rovnocenne?

Ako môže niekto určiť, či má radšej jedno, alebo druhé dieťa? Každá z mojich kníh vzniká za určitých okolností, má osobitý „vstup do života“ a v príbehu sa „stretávam“ s rôznymi postavami. Dokonca zažívam akýsi smútok, keď knihu dopíšem. Akoby ma opúšťali dobrí priatelia, s ktorými už nič nové nezažijem. Alebo by som to ešte mohla prirovnať k situácii, keď dieťa vyletí z rodného hniezda a začne kráčať vlastnou cestou. Držíte mu palce, no môžete sa len prizerať. Naozaj nemám favorita medzi svojimi knihami, pretože s každou som zažila niečo iné. Tak ako so svojimi deťmi…

Za predpokladu, že sa s Vašimi knihami niektorý náš čitateľ ešte nestretol – viete nám charakterizovať svoju tvorbu? Aké sú Vaše knižky? Čo v nich nájdeme a akých čitateľov najviac zaujmú?

Moje knihy sú predovšetkým o vzťahoch – medzi mužmi a ženami, rodičmi a deťmi, kolegami na pracovisku a o živote ako takom. Môj názor je, že námety na knihy sú všade okolo, treba len pozorne pozerať, počúvať a dokázať sa vcítiť do jednotlivých situácií. Takže niečo pre seba si v nich môže nájsť ktokoľvek – od tínedžerov až po dôchodcov. 🙂 

Ako dlho vznikajú Vaše knihy? Je to dlhodobý proces alebo vám písanie ide plynulo?

Každá kniha má svoje osobitosti. Niektorá potrebuje viac času na prípravu, inokedy ma zasa životné okolnosti donútia k určitej pauze. No keď už raz začnem a naladím sa na príbeh, písanie mi ide rýchlo. Potom nastupuje fáza opráv – česanie, kresanie a uhládzanie textu, sledovanie rytmiky a plynulosti, čo síce nie je až také vzrušujúce, no zasa veľmi potrebné. Nedokážem do vydavateľstva odovzdať rukopis, s ktorým nie som na sto percent spokojná.

Sledujete recenzie či hodnotenia Vašich čitateľov na internete? Aké sú ohlasy na Vaše knižky?

Čitatelia mojich kníh sú rôzni, takže rôzne sú aj ich vyjadrenia a hodnotenia. Beriem však každý názor, som zaň vďačná a je v tom aj kus odvahy, ak sa niekto odhodlá čosi povedať, keď to tak cíti. Odhaľuje tým kus zo seba. Nie každý to dokáže, a preto je to cenné. Priznávam, pri prvej knihe som ohlasy sledovala asi najpozornejšie, a tiež som ich aj viac prežívala. Teraz to beriem s väčším nadhľadom. Samozrejme, pozitívne reakcie ma tešia najviac. 🙂

Je pre Vás spätná väzba od čitateľov dôležitá?

Určite áno. Aj keď sa vyslovene neriadim vznesenými postrehmi a požiadavkami. V žiadnej knihe sa nedá vyhovieť všetkým čitateľom, vždy sa nájde niekto, kto by určitú situáciu opísal inak, prípadne by príbeh smeroval niekam inam. Najviac reakcií od čitateľov však dostávam v zmysle, že moju tvorbu podporujú, majú moje knihy radi a povzbudzujú ma v ďalšej práci. To ma nabíja neuveriteľnou energiou. Najmä vtedy, keď sa s čitateľmi stretnem osobne, či už na besedách alebo čítačkách.

Aké knižky čítate Vy? Riadite sa pri výbere odporúčaniami od iných čitateľov, alebo si knihy vyberáte intuitívne?

Je to naozaj rôzne, mám pomerne široký záber – spoločenskú literatúru, fantasy, dobrodružné príbehy aj históriu. No či už ma nejaký titul len tak „osloví“, alebo dostanem odporúčanie niečo si prečítať, dôležitých je pre mňa prvých pár strán. Keď ma kniha chytí, dočítam ju do konca, ak nie… Občas je však potrebné „prehrýzť“ sa začiatkom a potom to už ide. Sú však aj také knihy, ktoré ma hneď vtiahnu do deja, a tie zvyčajne vo mne musia pár dní „doznieť“, kým som schopná siahnuť po ďalšej.

Súhlasíte s filozofiou nášho portálu – „Každá knižka má svojho čitateľa“?

Súhlasím a verím tomu. Tým, že autor do každej knihy vloží aj kus svojho vnútra, pritiahne k sebe čitateľov, ktorým sú jeho myšlienky, názory či vízie blízke. A myslím si, že takým ľuďom potom dá kniha oveľa viac, než dá iným.

Myslíte si, že máme na Slovensku šikovných recenzentov, ktorí majú o literatúre prehľad?

Máme, niekoľkých aj poznám a vzdávam hold ich práci, pretože knihu čitateľom približujú spôsobom, aký sa do anotácie nemá šancu dostať. Samozrejme, existujú aj pseudorecenzenti, ktorí píšu vlastne len svoje názory. No výrazne sa odlišujú od kvalitných recenzentov a pozorný čitateľ si ten rozdiel rýchlo všimne.

Máte i Vy obľúbeného autora, prípadne obľúbenú knihu? Aký žáner preferujete?

Vždy som čítala veľa, no v detstve ma najviac zaujala Barunka od Antonína Zápotockého, ako tínedžerku Jediná od Kláry Jarunkovej a v dospelosti Jana Eyrová od Charlotte Brontëovej. To sú také moje večné „srdcovky“. Momentálne mám najradšej knihy od súčasných slovenských autorov.

Máte v hlave nový nápad na nový príbeh? Prípadne, pracujete na ďalšej knihe?

Nápad na novú knihu vo mne pomaly začína dozrievať zvyčajne už pri finálnej úprave predchádzajúceho príbehu, takže teraz už mám rozpracovaný ďalší román. Je zo súčasnosti a zo života, ako boli všetky predchádzajúce…

Myslíte si, že je čítanie stále „v móde“? Čítajú ľudia vo Vašom okolí?

Chcem veriť, že áno. Viem, že bolo obdobie, kedy knihy prakticky prevalcovalo množstvo programov v televízii a počítačové hry. No myslím si, že ľudia znovu objavujú čaro čítaného textu, nakoľko si uvedomujú, že vtedy nie sú odkázaní na detailne „predžuté“ obrazy, ale používajú vlastnú fantáziu, na základe čoho v nich dej vyvoláva špecifické emócie. A podľa mňa presne o toto pri čítaní ide. Veľmi ma teda teší, keď ľudia v mojom okolí siahajú stále viac aj po knihách, nielen po televíznom ovládači, a že pribúda cestujúcich v dopravných prostriedkoch, ktorí namiesto smartfónov držia v ruke knihu, prípadne čítačku. 🙂

Čo by ste odkázali našim čitateľom?

Nech ostávajú verní knihám, nech sa s chuťou „strácajú“ v nových a nových príbehoch, no nech popri tom nezabúdajú žiť svoj vlastný život, aby sme my, spisovatelia, mali zasa o čom písať. 🙂

Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Fotografiu poskytla: Slávka Koleničová

 

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip