Silvia Koscelanská-Hajdučeková

„Vezmite do ruky namiesto televízneho ovládača radšej knihu.“


SilviaK.Silvia, ako by ste predstavili svoju tvorbu našim čitateľom?

Asi slovami: súčasnosť, minulosť, smiech, plač, hnev, udobrenie, nenávisť, láska, jednoducho Život a všetky peripetie s ním spojené.

Odkedy sa venujete písaniu? Kedy prišiel prvý impulz, ktorý vás dohnal k písaniu?

Písať som začala skutočne „na staré kolená“. Mala som tesne pred 43. narodeninami, keď mi vyšiel môj prvý román Drsná neha vo vydavateľstve Ikar. Nie som typická autorka, ktorá má za sebou skúsenosti s uverejňovaním článkov v školských novinách či básničiek, poviedok, apod. v periodikách. Ale aby som neklamala, priznávam, že počas strednej školy som zaviedla výmenný obchod, spolužiaci miesto mňa rysovali a ja som im písala eseje, úvahy, slohy. Na moje rozčarovanie, vždy boli ohodnotení lepšou známkou, než som bola ja.

Bolo zrodenie každej vašej knihy rovnakým zážitkom? Alebo ste tie najintenzívnejšie emócie prežívali práve pri vašom debute?

Od narodenia som chladnejší typ a preto vo mne veta typu: držať v ruke svoju knihu je ako držať vlastné dieťa, vyvoláva pobavený úsmev. Pritom detičky milujem! A takto som brala aj svoje písanie. Drsná neha bola stvorená za necelé tri týždne, písalo sa mi ľahko, písmenkami som len zo seba vydávala poznané, odkukané, vypočuté. Za tie prachy to stálo bolo trochu ťažšie, nakoľko s eskortom nemám žiadne skúsenosti a musela som si čo-to naštudovať. Tak mi treba! je opäť odpočuté, ale najmä odpozorované priamo z miesta „páchania činu“ a práve tento román som písala najdlhšie, lebo ak píšem, chcem, aby bol dej uveriteľný, teda aj pravdivý a opäť sa u mňa prejavila neznalosť, ktorú bolo potrebné doplniť štúdiom, takže Arab by si ma už asi tak ľahko „nekúpil“. Posledný román (dúfam, že len dočasne) som písala opäť inou formou, pri ňom sa mi prvýkrát stalo, že som sa v noci prebudila na nutkanie, že ak si toto nezapíšem, budem ľutovať!

Aké knihy by sme našli vo vašej knižnici? Akým žánrom zapĺňate svoje poličky? Sledujete i tvorbu svojich kolegov či kolegýň?

V mojej knižnici nájdete dokonca aj Domáceho majstra! Naozaj sú v nej rôzne žánre – história, literatúra faktu, životopisy, kriminálky nevyhýbam sa ani náboženskej téme a, samozrejme, najväčší počet tvorí súčasná slovenská tvorba. A áno, svoje kolegyne špicľujem.

Vedeli by ste nám odporučiť pár titulov, ktoré podľa vás určite stoja za prečítanie?

Nie! Lebo súčasné slovenské „spisošky“ píšu tak fantasticky, že by ma mrzelo, keby som na niektorú zabudla. A zo zahraničných u mňa vedie Agatha Christie a Jackie Collins.

Čo vás dokáže na knihe osloviť? Je to napínavý či prekvapivý dej, vyprofilované postavy, zaujímavé prostredie, do ktorého je dej zasadený…?

Dej, dej a zasa dej, aj so všetkými opismi, ak nie sú „prehnané“. Stáva sa, že prostredie opisujú aj dve strany a samotný dialóg je potom na chvoste, vtedy si poviem, že všetkého veľa škodí. Nepotrpím si na presný opis tej či onej postavy, sama vo svojich románoch radšej tento prvok ponechám na fantázii čitateľov.

Nachádzate občas pri čítaní i prvky, ktoré vás odrádzajú? Čo vás prinúti k tomu, že knihu jednoducho odložíte a už sa k nej nevrátite?

Toto sa mi stalo raz, možno dvakrát. Napriek bombastickej anotácii ma úvod absolútne nedokázal chytiť, takže som knihu s unudeným výrazom založila.

Ste spokojná so situáciou, ktorá na slovenskom knižnom trhu vládne? Ak nie, čo by ste rada zmenili?

Mám na jazyku otázku: je v dnešnej dobe niekto so všetkým spokojný?

Pociťujete v našich kníhkupectvách isté prázdne miesto, ktoré doposiaľ nik nevyplnil? Alebo si myslíte, že nám trh ponúka naozaj postačujúce množstvo kníh a každý si z nich môže vybrať to, čo mu je blízke?

Stále tvrdím jedno: kto chce, spôsob si nájde. A tak je to aj s knihami, kto chce, ten si svoj žáner nájde. Potrebovala som knihu o úžasnom futbalovom trénerovi menom José Mourinho, v kníhkupectve ju mali. Dostala som chuť prečítať si niečo šteklivé? Žiadny problém, a tak by som mohla menovať ďalej…

Pozrime sa na to i z druhej strany… Myslíte si, že máme na Slovensku prebytok kníh istého žánru?

Viete, že ani neviem? Každým rokom sa objaví nejaký nový boom, ktorý potom na istý čas zaplní kníhkupectvá. Je pravdou, že ostatné roky sa akoby roztrhlo vrece so slovenskými autormi, ale či je to aj na úkor kvality a kvantity, to sa neodvážim posúdiť.

V tíme prehlasujeme, že niet zlej knihy. V prípade, že si kniha nenájde cestu k čitateľovi, ide tu skôr o akési vzájomné neporozumenie. Súhlasíte s nami? Ak áno/nie, prečo?

Súhlasím, lebo každý sme iný. Nenarodili sme sa cez kopirák, ani sme do vienka nedostali klonovanú povahu. To, čo sa môže páčiť mne, inému sa môže bridiť.

Čo je podľa vás najväčším úspechom, ktorý môže spisovateľ zožať?

Možno to, keď žena nestihne uvariť večeru, lebo sa pri mojom románe pozabudla?

Myslíte si, že kritika či spätná väzba od čitateľov môže posunúť autora vpred? Ako vnímate reakcie čitateľov vy?

Určite sú takí, ktorých to vpred posunie, ja som dosť tvrdohlavá a niekedy doslovne musím naraziť na múr, aby som si dala povedať. Recenzie sú fajn, ako pre autora, ktorý si skutočne nájde spätnú odozvu, tak aj pre čitateľa, ktorý sa nad kúpou knihy zamýšľa. Žiaľ, je aj všeobecne známe, že mnohé recenzie sú písané schválne zlými slovami, lebo fenomén radšej zhanobiť ako pochváliť, sa veľmi rýchlo udomácnil aj na literárnom poli.

Sledujete i portály či blogy s knižnými recenziami? Ak áno, vedia vám recenzie poradiť aj pri výbere titulov?

Sledujem a vlastne som od recenzií závislá. Poučila som sa, že nie je všetko zlato, čo sa blyští a preto pri kúpe novej knihy veľmi dám na recenzie ostatných čitateľov.

Je podľa vás možné, aby bola recenzia napísaná objektívne?

Ťažká otázka…

Čo všetko by teda mala pre čitateľa prínosná recenzia obsahovať?

Mne postačí, ak niekoľkými slovíčkami opíšu, prečo ich kniha zaujala. Siahodlhé recenzie, ktoré prezradia takmer celý dej, mi nie sú po chuti. Načo by som potom mala tú, či onú knihu čítať?

Plánujete pokračovať vo svojej tvorbe? Ak áno, pracujete v týchto chvíľach na ďalšom diele?

Ach, koľko vecí ešte plánujem! Písanie je pre mňa spojenie príjemného s užitočným, takže nehovorím áno, ani nie.

Čo by ste na záver odkázali našim i vašim čitateľom?

Vezmite do ruky namiesto televízneho ovládača radšej knihu…

Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Fotografiu poskytla: Silvia Koscelanská-Hajdučeková

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip