Michaela Ella Hajduková

„Vždy som šla svojou cestou.“


10468119_706007559483772_4614929009071215358_o (1)Miška, ste autorka, ktorá debutovala príbehom Všetky moje tváre. Hlavná postava Nina máva zvláštne vízie, počas ktorých stretáva už dávno zosnulé osobnosti z histórie. Ako sa zrodil tento námet?

Zrodil sa už veľmi dávno – ešte v dobe, kedy som začala čítať literatúru o minulých životoch a reinkarnácii. Čítala som vtedy Goldberga Brucea a jeho knihu Minulé a budúce životy. V knihe rozoberal konkrétne prípady svojej liečby. Prišiel človek, opísal mu problém a tento doktor ho hypnózou previedol po jeho minulých životoch. Na konci problém zmizol. Fascinovalo ma čítať, čo všetko od pacientov počul. Jedna žena napríklad vravela, že je v starovekom Egypte, opisovala nejaké mesto, potom opisovala do detailov mumifikáciu…. Podobných kníh som prečítala niekoľko a napadlo mi vytvoriť príbeh, v ktorom by postava tiež takto cestovala a videla veci a doby dávno minulé.

V príbehu čitateľ stretne napríklad i ženu egyptského faraóna či Alžbetu Báthory. Ako dlho ste zvažovali výber osobností? Prečo ste do príbehu zakomponovali práve tieto osoby?

Na začiatku som sa zamyslela nad obdobiami alebo postavami, ktoré sú mi nejakým spôsobom blízke, alebo sa viem v nich pohybovať natoľko, aby som ich čitateľovi verne vykreslila. Nazbieralo sa mi desať postáv a vylučovacou metódou som prišla k piatim. Toto bola záležitosť niekoľkých hodín. Alžbeta Báthory bola prvou a o tej som vedela, že tam ostane. Táto postava dejín ma totiž veľmi zaujíma.

Druhá kniha Tajomstvo môjho rodu sa taktiež líši od jej kolegov na slovenskej literárnej scéne. Ako by ste tento príbeh predstavili čitateľom?

Každý rok v lete chodím s rodinou na dovolenku do Rumunska. Zbožňujem ich prírodu, kultúru, hrady, zámky… Vždy keď som o tom niekomu hovorila, pozerali na mňa ako na ufo, lebo voči Rumunsku tu vládnu silné predsudky. A tak som sa rozhodla napísať knihu. Hlavná postava, novinárka Adriana, si pre svoj ďalší článok vyberie autora bestselleru Lacramioara. Cestuje za ním do Rumunska na jeho sídlo ukryté v lesoch. Spolu s ním prejde niektoré zaujímavé miesta v jeho zemi ako hrad Bran či Peleš a napíše o nich zaujímavé články. Tento človek ju však priťahuje nielen ako respondent, ale aj ako muž. Je záhadný a okolo seba má veľa tajomstiev. Adriana sa čím ďalej tým viac zamotáva do pradávneho tajomstva jeho rodu. A ohrozuje nielen svoj život.

predna-Zákon-krviZákon krvi je čerstvou novinkou. Tak ako vaše predošlé diela, aj tento príbeh zachytáva zaujímavú tematiku. Ide tu o takpovediac zakázanú lásku medzi Elizou a Danielom, ktorým v ich cite bránia spoločenské zriadenie a rasové zákony. Museli ste si pri písaní vyhľadávať odborné informácie z obdobia druhej svetovej vojny a študovať si danú problematiku?

Áno a veľa. Kniha sa začína v predvojnových Košiciach, tak som si zadovážila staré turistické bedekre z roku 1938, aby som vedela, ako vyzerala hlavná ulica, aké obchody na nej boli, a tiež mapu ulíc z prvej republiky. Okrem toho som príbeh postavila aj na organizácii Lebensborn, a tak som musela veľa študovať aj o nej. Dozvedela som sa veľa detailov, ktoré som zapracovala do príbehu, aby si tak čitateľ vedel lepšie predstaviť tú dobu, ľudí, správanie Nemcov i všetko, čo s tým súviselo. Pozrela som si aj nejaké dokumenty, aby som vedela, ako taký domov vyzeral.

Kniha je na trhu pomerne krátky čas, no už teraz žne úspechy a čitatelia zanechávajú len pozitívne ohlasy. Mali ste rešpekt pred tým, ako knihu verejnosť prijme?

Určite. A obrovský. 🙂 Mala som strach, ako ju prijmú, či som už vôbec „hodná“ písať o tak ťažkej téme. Predsa len – mala som za sebou iba dve knižky. 🙂 Veľmi ma teda prekvapili reakcie a som za to nesmierne vďačná. Najviac ma dostala reakcia jednej staršej pani na besede v knižnici. Prišla o dvoch barlách, pýtala sa ma, či som ja tá autorka. Tak na mňa vybehla, až som sa zľakla… A potom ma začala chváliť, že ako je kniha dobre napísaná, a nedokázala pochopiť, že ako som to mohla tak verne opísať, keď to je jej doba, nie moja. Bola to nádherná reakcia. 🙂

Prečo ste sa rozhodli osviežiť našu literárnu scénu týmito netradičnými príbehmi? Predsa len, mohli ste produkovať všedné romantické kúsky a nik by vám to nebol zazlieval… Ste aj v súkromí svojská a idete si vždy vlastnou cestou?

všetky moje tváreTo, čo rada píšem, aj čítam. Mám rada knihy, ktoré sú niečím zaujímavé, nevšedné, zvláštne. Rada vymýšľam témy, ktoré sú niečím výnimočné. Baví ma to. Navyše vždy píšem podľa takého modelu: súčasnosť, minulosť a svet medzi nebom a zemou.
Vždy som bola taká, aj v súkromí. Na vysokej som mala gothic metalovú kapelu a robila historický šerm na Spišskom hrade. A vydávala som sa v renesančnom kostýme v kaštieli vo Fričovciach. Dcérke som dala meno Juliana, podľa princeznej Julienky z rozprávky o Plavčíkovi a Vratkovi… Čo sa pamätám, vždy som si išla takou svojou cestou. 🙂

Viem, že túto otázku autori nemajú veľmi v obľube, no pri vás sa mi takpovediac sama ponúka… Odkiaľ čerpáte inšpiráciu? Predsa len –vykonštruovať si v mysli príbeh s banálnou romantickou zápletkou si žiada oveľa menej energie a fantázie ako príbehy, ktoré píšete vy…

Filmy, knihy aj hudba. Často stačí niečo na pohľad banálne. Postava z filmu, prostredie, konkrétna situácia alebo pieseň. A potom aj moje pisateľské sny. Vždy som túžila napísať príbeh z druhej svetovej vojny, ale nikdy som neprišla na nič, čo by stálo za to dať to na papier. A potom som videla jeden úžasný starý dom na Štúrovej ulici v Košiciach a vedela som, že tam určite „ubytujem“ nejakú moju postavu z toho vojnového príbehu. Neskôr som asi tisícikrát šla okolo Dómu svätej Alžbety a vtedy do prišlo. Dvojica, ktorá sa tam prvýkrát stretne a… Vznikne láska. Hľadala som k písaniu nemecké vojnové knihy a našla Panskú rasu o Lebensborne. A bolo to. 🙂

Nosíte už v hlave ďalší námet? Prípadne máte rozpísaný nový rukopis? Ak áno, aký motív sme si tentokrát vzali na mušku?

Rozhodla som sa zostať ešte chvíľu v ťažkých vojnových časoch a v téme Lebensborn. Jeho dvoma piliermi bolo plánované rodenie čistokrvných detí a únosy detí z okupovaných krajín, ktoré by mohli myšlienke čistej rasy vyhovovať. Práve ten druhý pilier som si zvolila ako tému pre ďalšiu knihu. Pracujem na príbehu, ktorý sa odohráva v troch časových rovinách. Počas druhej svetovej vojny v Nemecku, v osemdesiatych rokoch v západnom Nemecku a v súčasnosti na Slovensku. Príbeh začína únosom desaťročného dievčatka z Čiech, ktoré je vhodné na germanizáciu. Čitateľ sleduje jej príbeh vďaka denníkovým zápiskom. Druhá rovina opisuje tajnú organizáciu, ktorá v Európe pôsobí od konca vojny a hľadá stopy po vojnových zločinoch a zločincoch. Je to zároveň príbeh Ericha a Alice, ktorí navonok vyzerajú ako bežný zamilovaný párik, ale pracujú pre túto organizáciu. Odhalia však niečo veľmi veľké a nebezpečné… V tretej časti čitateľ spozná tri priateľky – psychologičku Noru, ktorá pracuje v seniorskom dome a starosti jej robí stará pani, ktorá ukrýva všetky svoje bôle a tajomstvá, maliarku Luciu, ktorá je adoptovaná a začína pátrať po svojom pôvode, a napokon i nemeckú novinárku Liesel, ktorá si so snúbencom kúpi vysnívaný dom a počas rekonštrukcie odhalí niekoľko jeho tajomstiev, ktoré sa týkajú aj jej. Všetky časti príbehu spolu nejakým spôsobom súvisia… 🙂

Akú cieľovú skupinu by ste svojim knihám priradili?

Podľa mňa sú vhodné pre ženy aj mužov, tiež sa môžu páčiť aj ľuďom, ktorí majú radi historické príbehy, pri druhej si na svoje môžu prísť aj milovníci cestopisov. A keďže je v každej knihe aj svet medzi nebom a zemou, tak aj tí, čo v knihách hľadajú záhady a tajomstvá.

Zameriavate sa aj v súkromí na špecifický druh literatúry? Aké kúsky by sme našli vo vašej knižnici?

Mám rada historické knihy, tiež sci-fi a fantasy, ale rada si prečítam aj oddychovú literatúru, ak je o téme, ktorá ma zaujme. To platí aj o krimi. Takže v konečnom dôsledku ma kniha musí niečím zaujať a siahnem po nej. Žáner nemám vyhradený. V mojej knižnici sú rôzne knihy. Historické romány, klasika, sci-fi, fantasy, ezoterická literatúra…

Viete nám odporučiť pár tipov, ktoré určite stoja za prečítanie?

Zbožňujem Harryho Pottera, takže určite celú sériu. Takisto Tolkiena a jeho Hobita a Pána prsteňov. Zamilovala som si aj trilógiu o Márii Magdaléne od Kathleen McGowanovej. Takisto vrelo odporúčam Kliatbu od Janky Pronskej – to je jedna z mojich srdcoviek.

Čo podľa vás robí knihu výbornou, dokonalou, nezabudnuteľnou? Aké prvky a kritériá by mal príbeh spĺňať, aby ste ho označili za výborný?

U každého to je iste niečo iné. Pre mňa je kniha nezabudnuteľnou vtedy, ak sa ma nejakým spôsobom dotkne. Keď sa do nej úplne dokážem ponoriť, prežiť príbeh na vlastnej koži a keď zo mňa vybije emócie.

tajomstvo môjho roduA pravý opak? Vie vás niečo od čítania odradiť, prípadne znechutiť? Ak áno, čo je to?

Často je to napríklad štýl písania. Keď vety, ktoré čítam, vo mne nič nezanechajú. Podobné je to aj s emóciami. Keď má byť príbeh emotívny, ale z nejakého dôvodu vo mne žiadne emócie nevzbudí.

Pociťujete na našom trhu deficit/prebytok kníh istého žánru?

Myslím, že práve teraz je to dosť rôznorodé na to, aby si čitateľ vedel vybrať. Máme skvelých autorov, ktorí píšu historické príbehy, taktiež takých, čo sa zameriavajú na krimi, skutočné príbehy, kvalitnú literatúru faktu, detskú literatúru… Slovenský knižný trh má určite čo ponúknuť každému čitateľovi, problém je iba v tom, že žiadne kníhkupectvo nie je nafukovacie. 🙂

Súhlasíte s naším tvrdením, že každá kniha má svojho čitateľa? Jednoducho – neexistuje zlá kniha, len neporozumenie medzi čitateľom a príbehom. Ak áno/nie prečo?

Určite na tom niečo bude, lebo ľudia sú rôzni. Majú radi iné témy a tiež majú rôzne nároky na knihu. Niekomu vyhovuje zložitejší štýl písania, iný si rád vychutná jednoduchší štýl. Práve preto je dobré, že je taký veľký výber, každý si nájde to svoje.

Určite sa k vám dostali aj recenzie na vaše knihy. Dokázali v nich recenzenti vystihnúť to, čo ste do knihy vložili?

Áno a som tomu veľmi rada. Vždy ma veľmi poteší fakt, že príbeh vzbudí emócie a že ho čitateľ doslova prežil na vlastnej koži. Prešiel sa starými Košicami, trpel spolu s Elizou, ktorá prišla o všetko… alebo si popri čítaní musel googliť rumunské hrady. 🙂 To všetko ma vie veľmi potešiť.

Čo všetko by mala obsahovať recenzia, aby bola pre čitateľa užitočná?

Podľa mňa by sa mal zamerať na konkrétne veci, ktoré sa mu na knihe páčili alebo nepáčili. Čo ho bavilo alebo naopak – iritovalo. Lebo čítať, že je nejaká kniha úplne perfektná a úžasná, je síce fajn, ale ak sa rozhodujem, či si tú knihu kúpim, veľmi mi táto informácia nepomôže.

Čo si predstavujete pod pojmom konštruktívna kritika?

Kritika, ktorá mi niečo dá a niekam ma posunie, uvedomím si vďaka nej, čo mi ide dobre a na čom mám naopak popracovať.

Máte literárny vzor, ktorého tvorbu obdivujete alebo uznávate? Ak áno, kto je to?

Spomínaní Tolkien a Rowlingová. Obdivujem ich fantáziu. Zbožňujem ich myslenie a veľmi rada sa znova a znova vraciam do ich svetov, aj keď mnohé veci už viem naspamäť a aj za cenu toho, že sa mi potom sníva so Severusom Snapeom a Lunou Lovegoodovou.

Čo podľa vás predstavuje najväčšie uznanie, aké si autor môže vyslúžiť?

Asi keď kniha zanechá také hlboké posolstvo, že záujem o ňu pretrváva aj do ďalších generácií.

Aká je najčastejšia otázka, ktorú ohľadom svojej tvorby dostávate?

Naposledy to bolo Čo berieš? (smiech) Aj ja chcem… Ale v podstate sú dosť podobné – Na čom fičíš? Kde na to chodíš? A ja neviem, čo povedať, ale presne to isté by som sa rada opýtala Rowlingovej a ak by to nejakým spôsobom bolo možné, aj Tolkiena.

Čo by ste na záver odkázali našim i vašim čitateľom?

Aby neprestávali čítať a aby k tomu viedli aj deti, lebo to je veľmi dôležité.

Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Fotografiu poskytla: Michaela Ella Hajduková

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip