Katarína Páleníková

„Som si istá, že romantických príbehov je u nás aj navyše.“


IMG_2456Katka, kedy ťa to začalo ťahať k písaniu?

Písať som začala už v štrnástich rokoch, len čo som dočítala Twilight ságu a vymýšľala si rôzne poviedky o Edwardovi a Belle. Neskôr som sa dopracovala ku knihe Džínsový denník, ktorá mi otvorila oči a ja som prešla k písaniu bez nadprirodzených bytostí. Už vtedy som snívala o tom, že mi raz moju knihu vydajú.

Ako vznikajú tvoje knižné príbehy? Vkradnú sa ti postavy do mysle bez ohlásenia alebo ich príchodu predchádza nejaká reálna skúsenosť?

Ako kedy. Častejšie niečo začujem alebo vidím a v hlave sa mi pomaly vytvorí celý dej, ktorý postupne mením, a nakoniec z toho vznikne úplne niečo iné ako na začiatku.

Predstav si, že tento rozhovor číta človek, ktorý tiež v hlave nosí námet na knihu. Čo by si mu poradila? Je možné poskytnúť začínajúcemu autorovi nejakú univerzálnu radu?

Uff… Neviem, či poznám nejakú špeciálnu radu. Dôležité je, aby sa človek nevzdával, aby neustále zlepšoval svoje kvality, písal, písal a písal. Kniha sa predsa nenapíše sama. A potom skúsil šťastie u nejakého vydavateľa.

Máš nejaký spisovateľský vzor? Prípadne obdivuješ niekoho prácu natoľko, že z jeho diel čerpáš nové sily, ktoré potom zúročíš pri písaní vlastných kníh?

V poslednej dobe čítam iba výnimočne, pretože si na to neviem akosi nájsť čas. Kedysi som bez knihy neopustila ani prah domu. Nemám žiadny spisovateľský vzor, nesnažím sa nikoho napodobňovať, ale jedného dňa by som chcela byť aspoň taká známa ako J. K. Rowlingová alebo Dan Brown.

Aká je tvoja nová knižka Láska cez oceán? Čo v nej čitateľ nájde, aké émócie mu príbeh evokuje, pre koho je určená?

Nerada opisujem dej akejkoľvek knihy či filmu, pretože mám tendenciu všetko poprezrádzať, takže poviem iba jednoduché klišé – kúpte si a prečítajte. (smiech) Ale nie… Mojím prvotným zámerom bolo opísať vzťah dvoch nerozlučných sestier, ktoré sa od seba budú postupne odďaľovať, fyzicky i psychicky. Poukazujem na to, že nie je nič dôležitejšie ako súrodenecká láska. Netuším, pre koho je kniha určená, pretože aj pri mojej prvej knihe Pod talianskymi hviezdami, som si myslela, že je pre trinásťročné, maximálne dvadsaťročné dievčatá a babička ju posunula všetkým svojim kamarátkam, ktoré si ju nakoniec veľmi pochvaľovali. No myslím si, že Láska cez oceán zaujme skôr mladšie ročníky, pretože opisuje dospievanie dvoch celkom rozličných dievčat, ktoré navonok pôsobia úplne podobne.

Pred rokom ti vyšla už spomenutá prvotina Pod talianskymi hviezdami. Ako dlho vznikal tvoj knižný debut? Je Láska cez oceán v porovnaní s prvou knižkou odlišná alebo majú isté prvky spoločné?

Začala som po tom, ako som sa vrátila z Ríma, v júni. Pokračovala som dva týždne na dovolenke, potom som svoje kreácie stopla a vrátila sa k nim až niekedy v októbri, pričom som knihu dokončila až na ďalší rok v máji. Takže vznikala skoro rok – dosť dlho :).
A čo sa týka tých (ne)spoločných čŕt, podľa mňa sa v niečom odlišujú a v niečom sú aj veľmi podobné.

Patríš medzi autorov, ktorí o sebe pochybujú alebo vieš o svojich kvalitách a chceš ich neustále rozvíjať?

Nie som vôbec sebavedomá, práve naopak. Veľmi často sa podceňujem.

Zablúdiš občas na nejaký portál, ktorý čitateľom prináša knižné recenzie? Vyberáš si knihy, ktoré čítaš aj na základe recenzií? Alebo skôr stavíš na vlastnú intuíciu?

Recenzie veľmi nečítam. Každý sme nejaký, čiže sa každému páči niečo iné, takže sa nimi ani veľmi neriadim. Prečítam si obsah knihy, otvorím ju na náhodnej strane a keď sa mi páči, kúpim si ju. Či už sa mi bude páčiť, to zistím až na konci. Ak ju teda vôbec dočítam, (smiech).

Po akých knižkách siahaš? Usadila si sa v jednom žánri alebo ich „striedaš” podľa nálady?

Ako som už spomínala, v poslednej dobe na knihy vôbec nebol čas, ale nemám žáner, v ktorom by som sa nadobro udomácnila. Rada sa začítam či už do románu, detektívky alebo sci-fi. Keď má kniha zaujímavý príbeh, rada si ho prečítam.

Myslíš si, že je na slovenskom knižnom trhu nejaké nevyplnené prázdne miesto? Povedal ti niekto z tvojho okolia, že mu u nás chýba nejaký žáner, prípadne pozoruješ istý deficit aj ty?

Som si istá, že romantických príbehov je u nás aj navyše. Myslím, že je dosť málo utopických a sci-fi románov.

Plánuješ v písaní pokračovať? Pribudne k tvojim dvom knižkám aj tretí „súrodenec”?

Určite áno, teda chystám sa aj na tretieho, štvrtého, piateho a budem písať až dovtedy, kým sa nevyprázdnia moje šuplíky plné nápadov.

Čo by si na záver odkázala našim i tvojim čitateľom?

Aby si naplno užívali život, plnili svoje sny, tešili sa z maličkostí a veľa sa usmievali. A nech sa im moje knižky páčia (smiech).

Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Fotografiu poskytla: Katarína Páleníková

 

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip