Jana Graterová

„Otázka znie, či sa oplatí vydávať knihy, ktoré sa páčia len autorke a jej rozvetvenej rodine.“


horká ako čokoládaJanka, dnes máte na konte dve knihy. Kedy vznikla prvá z nich? A čo tomuto procesu predchádzalo?

Áno, napísala som dve knihy pod menom Jana Graterová, ale tomu predchádzalo vydanie niekoľkých kníh pod iným pseudonymom, ktorý mi veľa šťastia nepriniesol. Pôvodne to bol iba nick na písanie komentárov, ktoré ma „preslávili“ viac ako moje knihy. Neuvedomila som si, že kto nechváli, bude považovaný za nepriateľa. Že moje úprimné názory vyvolajú až takú nevraživosť a úspech až takú závisť. Vo virtuálnom svete totiž nevidíme do očí a posudzujeme len podľa slov. Žiaľ, málokto vie čítať aj medzi riadkami.

Preto ste sa rozhodli písať knihy pod iným menom?

Aj kvôli tomu, ale hlavne kvôli istému psychicky narušenému človeku, ktorý ma začal virtuálne prenasledovať a osočovať nielen moju tvorbu, ale aj moju osobu. Vo svojej chorej hlave si spojil nezmysly a ani pádne argumenty ho nepresvedčili o tom, ako sa mýli. Najhoršie na tom je, že sa voči nemu nedá bojovať, lebo je veľmi zdatný ITčkár a nabúra sa, kam chce, s cieľom uškodiť. Preto som zmenila meno a riskovala stratu čitateliek. Pohoda v duši má pre mňa ďaleko vyššiu cenu ako úspech. Bohužiaľ, útoky pokračujú a ja stále nechápem prečo…

Tieto neblahé skúsenosti vás nejakým spôsobom inšpirovali aj vo vašej tvorbe?

Áno, všetko, čo zažijem, ma inšpiruje. Tieto skúsenosti som okrajovo spomenula vo svojej knihe Valentína, ale inak je to vymyslený príbeh dvoch žien, rivaliek, ktoré bojujú nielen o chlapa, ale aj o svoje miesto na výslní a neváhajú pri tom použiť všetky ženské zbrane, hraničiace až so zákonom.

Takže vo vašich knihách prevažujú príbehy zo života, či radšej uplatňujete svoju fantáziu?

Moja fantázia nemá krídla, ale niekedy sa nechám uniesť… Najradšej píšem príbehy zo života okorenené fantáziou.

Na našom portáli vždy starostlivo uvádzame cieľovú skupinu čitateľov. Ako by ste charakterizovali cieľovku vašich románov? Komu sa knihy zapáčia najviac?

Píšem výhradne o vzťahoch. Téme muži kontra ženy som zasvätila svoj život už od puberty – zrejme preto, že som mala neustále nejaké problémy s láskou. Čiže, cieľová skupina sú bežné ženy od osemnásť do… Prosto, ženy duchom stále mladé, ktoré majú rady vtipnú iróniu a nadhľad a nemajú rady zbytočné opisy, prázdne filozofovanie, klišé výrazy, neuveriteľné zážitky či srdcervúcu a naivnú lásku. Ženy, ktoré vedia oceniť správne namiešané ingrediencie, pretože uvariť chutný literárny guláš je umenie. Taký guláš de luxe z Lidla je mňamka pre každého, s výnimkou tých, čo sa stravujú výlučne v Michelin reštauráciách.

Ako dlho vznikajú vaše knižky? Je obtiažne dať svoje myšlienky a nápady do písomnej podoby?

Spočiatku to nebolo ľahké, dlhé roky som písala len poviedky, vyjadrovala som sa stručne a výstižne. Kým som pochopila, ako sa píše román, dosť som sa natrápila, prvý rukopis som písala dva roky a napokon nebol vydaný, ale bola to pre mňa dobrá škola.
Teraz som už rozpísaná, takže napísanie knihy mi trvá len niekoľko mesiacov. Musím však podotknúť, že keď ma kopne múza, píšem aj dvanásť hodín denne a mám na to vytvorené ideálne podmienky – nechodím do zamestnania, nemám malé deti a manžel zvláda aj tzv. ženské práce, takže všetok čas a myšlienky venujem svojej tvorbe. Okrem toho, na vtiahnutie čitateľa do deja veľa slov nepotrebujem, preto sú moje knižky trocha útlejšie.
Takže áno, písanie kníh je viac-menej náročné, ak nechceme, aby výsledok zapadol do šedého priemeru, či šedých odtieňov, ktorých je už viac ako dosť.

Na Plutonium.sk hrdo prehlasujeme, že každá knižka je unikát, a preto neexistuje zlá kniha, len nesprávne zvolený výber knihy. Súhlasíte s nami?

Súhlasím aj nesúhlasím. Pravdou je, že takmer každá kniha si svojho čitateľa nájde a každému sa páči niečo iné. Otázka znie, či sa oplatí vydávať knihy, ktoré sa páčia len autorke a jej rozvetvenej rodine. Či taký unikátny text nie je vhodnejší skôr na blog.

Plánujete sa venovať písaniu aj naďalej? Ak áno, máte už teraz v hlave nejaké nápady?

Isteže, písanie je môj malý svet. Začiatkom júna mi vyjde šiesta kniha „Hodinový manžel“, ktorá je venovaná všetkým vekovým kategóriám, aj tým starším, na ktoré sa dosť zabúda. Je to taký letný román o troch generáciách žien a jednom prudko použiteľnom chlapovi. Siedma kniha je už rozpísaná a skvelých námetov mám plnú hlavu…

A čo vy a knižný svet? Aké knihy čítate, ktorý žáner preferujete?

Dlhé roky som čítala všetko, čo sa okolo mňa mihlo, písmenká mali pre mňa magickú moc už od detstva a môj prvý manžel ako dôvod rozvodu uviedol, že stále čítam .
Žiaľ, odkedy píšem, na čítanie mi veľa času nezostáva. Ale rada siaham po slovenských autorkách, aby som bola v obraze. Učím sa na ich chybách . Okrem toho, slovenské reálie sú mi bližšie ako americké. Na tie som už alergická!

Občas máme pocit, že sa v posledných rokoch na Slovensku roztrhlo vrece s recenzentmi a blogermi. Čo je podľa vás dôležité na to, aby človek vedel napísať dobrú recenziu? Aké vlastnosti by mal mať recenzent?

Dobrá otázka. Rada čítam recenzie, avšak nie tie, ktoré opíšu anotáciu, priblížia nám obsah knihy, vypichnú nejaké dve vety a potom v stručnosti zhrnú svoj názor, spravidla pozitívny, až máme pocit, že recenzent je platený predajcom kníh. Dobrý recenzent by mal byť hlavne nezávislý, nezaujatý, úprimný, sčítaný a mal by mať IQ minimálne také ako autor . Mal by mať odvahu napísať aj negatívnu recenziu, samozrejme, opodstatnenú. Nemal by ku knihe pristupovať s tým, že to nie je jeho „šálka kávy“ a už vopred má výhrady, napríklad, k téme či k autorovi. A ešte nám svoju nechuť hneď v úvode aj oznámi. Potom niet divu, že knihu nepochopí a napíše, že to bola strata času. V tom prípade nech nepíše recenzie, ale trebárs básničky.

Keď sme už pri písaní recenzií, čo si pod pojmom „dobrá recenzia“ predstavujete vy?

Dobrá recenzia by nemala obsahovať len chválu, ale mala by poukázať aj na nedostatky. Takmer v každej knihe sa dá vypichnúť niečo pozitívne a niečo negatívne – záleží len a len od subjektívneho vkusu recenzenta, čomu dá prednosť. Pri čítaní recenzií na knižných portáloch a blogoch mám však často dojem, že recenzenti a autorky sú jedna veľká rodina. Alebo, že na Slovensku máme samé geniálne autorky, píšuce jeden skvelý bestseller za druhým .

Dozaista ste si mohli prečítať aj recenzie na vaše knižky. Boli ste s nimi spokojná? Našiel v knihe recenzent alebo bloger to, čo ste do nej skutočne vložili?

Sú recenzie a „recenzie“. Tie na Martinuse, typu – brak vhodný iba ak do krbu, alebo naopak – najlepšia kniha, zaslúžila by si ocenenie, sa za recenzie považovať zväčša nedajú a netreba ich brať vážne, často sú skôr na smiech.
Spokojná som bola s recenziami Simonky Roškovej, lebo ma vychválila . Ale nie, vystihla presne to, čo som do knihy vložila, uvítala by som však aj nejakú kritiku, ktorá by ma posunula ďalej, lebo autor svoje chyby často nevidí.

Čo by ste poradili začínajúcim potenciálnym autorom, ktorí už majú pár nápadov potrebných na vznik novej knižky, no ešte sa neodhodlali začať písať?

Ak sa neodhodlali, tak nech to ani neskúšajú. Buď to človek má v sebe a nevie bez písania existovať, alebo si chce iba vyliať svoju dušu, svoje momentálne pocity. Vtedy postačí, ak to naťuká do počítača, prečíta si to a hodí do virtuálneho koša. Aj to má svoj význam, ale to neznamená, že z toho musí byť hneď kniha.

Stretávate sa so svojimi čitateľmi aj osobne, prostredníctvom besied, autogramiád? Ak áno, čo vám tieto stretnutia dávajú?

Nestretávam, pretože si nadovšetko chránim súkromie. Ale rozumiem autorkám, ktoré sa nadšene týmto spôsobom prezentujú a zviditeľňujú, iste je to pre ne prínos.

Spomínate si na najzaujímavejšiu, prípadne najbizarnejšiu reakciu na niektorú z vašich knižiek?

Nespomínam. Mohla by som si vymyslieť, aby som bola zaujímavá, ale načo? O mojich knihách nemajú tušenie ani moji priatelia a najbližšia rodina. Keď sa ma manžel pýta, prečo sa svojimi knihami nepochválim, vždy mu odpoviem, že takú dobrú knihu som ešte nenapísala. Pravda je taká, že v každej knihe je aspoň kúsok autorovej duše (niekedy aj celá) a ja sa hanbím robiť duševný striptíz pred ľuďmi, ktorí sú mi blízki.

Čo by ste odkázali našim i vašim čitateľom?

Nie všetko, čo sa blyští, je zlato! A ďakujem im, že ma čítajú .
janagraterova@centrum.sk

Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Obrázok poskytla: Jana Gráterová

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip