Jana Benková

„Kvalitná recenzia je taká, z ktorej cítite, že recenzent vie pracovať s textom, že si danú knihu naozaj prečítal, a že je text napísaný naozaj profesionálne a nie s nejakými osobnými animozitami voči spisovateľovi…“


janka benkováJanka, v predchádzajúcich dňoch Vám vyšla 20. knižka, kedy ste po prvýkrát zaregistrovali, že Vás to ťahá k písaniu?

Viedli ma k tomu moji rodičia, najmä mamina, vďaka ktorej som už ako tínedžerka mala prečítanú celú našu rozsiahlu rodinnú knižnicu… (úsmev) Aj tretinu diel z mestskej knižnice oproti nášmu paneláku v Topoľčanoch, kde som vyrastala. (úsmev) Ale vtedy sa mi ani nesnívalo, že raz v obchode alebo v knižnici budú uložené aj moje knižky…

Aké sú Vaše knihy? Je každá úplne iná, alebo majú niečo (i keď veľmi nepatrné) spoločné?

Sú pozitívne. Sú ľahké, oddychové. Sexi. Dynamické. Plné dialógov, ktorými posúvam dej. A každá z nich prináša nejaké posolstvo. Napríklad môj predposledný román Dievča s mačacím menom bol o tom, ako sa mladá žena preberá z dievčenských snov, dozreje a objaví, že láska má aj iné línie, než je tá partnerská. A najnovší Malinový sen je o tom, že skutočná láska ešte aj v dnešnom tvrdom svete môže existovať. Moje romány sú inšpirované reálnymi príbehmi zo života, ale nie sú sladké a nekončia sa pravidelne happyendom. Hoci však píšem aj o vážnych problémoch, ako je rozvod, rozchod, ľúbostné vzťahy na pracovisku, nevera…, vždy sa snažím, aby v mojej knihe čitateľka našla aj východisko, povzbudenie, a aby si uvedomila, že vyriešenie problému nie je iba o úľave, ale je to aj začiatok novej, krajšej životnej etapy. Veľmi som si vždy priala, aby moje knihy boli pre ženu ako rozhovor s kamarátkou, aby v ňom cítila to čaro nášho uzavretého ženského sveta… Ak sa mi to darí, som šťastná.

V našich recenziách takmer vždy určujeme cieľovú skupinu čitateľov. Pre koho sú primárne určené Vaše knihy? Kto ich ocení najviac?

Podľa prieskumu čítanosti, ktorý som si nechala urobiť, po mojich knihách siahajú najmä dievčatá a ženy od 15 do 30 rokov, potom medzi tridsiatkou a štyridsapäťkou. Ale mám radosť, že moje romány zaujali aj zrelšie dámy. Na facebook dostávam veľa správ a názorov na knihy aj od nich. Veľmi sa z toho teším.

Spomínate si na pocit, keď ste po prvýkrát držali v rukách svoju prvú knihu? Aké to bolo?

Jasné! Podobný pocit mám doteraz, keď držím novú knižku. Je to neopísateľná emócia, krásna, nádherná! Sen premenený na realitu. Zhmotnená práca niekoľkých týždňov pri mojom počítači a potom vo vydavateľstve pri grafickom zalamovaní textu knihy a výbere obálky… Vždy som dojatá a jemne roztrasená, či sa kniha bude ľuďom páčiť. Nie som začínajúci autor, nemôžem si dovoliť nič podceniť, ani experimentovať, musím dať do knihy všetko, aby si čitatelia potom kúpili aj moju ďalšiu knihu. A dnes už viem, že napísaním knihy a jej vydaním sa moja práca s knihou nekončí. Nie je to tak, že tancujem s čerstvo vydanou knihou po byte a potom už len spokojne sedím a čakám, koľko ľudí si ju kúpi. Nasleduje reklamná kampaň, sprievodné akcie ako autogramiády, besedy s čitateľmi, stretnutia s novinármi, fotografovanie do časopisov… Keďže vydávam knihy tu aj v Česku, tak to všetko platí v oboch krajinách. Reklamnú časť si väčšinou plánujem a manažujem ja sama, nezanedbávam ani mediálnu prípravu – na tom, ako sa človek správa, vyjadruje, reaguje treba pracovať celý život. Všetko je to naozaj tvrdá práca a je jej veľa.

Súhlasíte s naším názorom, že každá kniha je unikát – teda neexistuje zlá kniha, iba taká, ktorá nie je pochopená?

Áno.

Čo by ste označili za Váš najväčší úspech na literárnom poli? Je to napríklad úspech na českom trhu, kde sa vám ako jedinej slovenskej autorke podarilo naozaj výrazne etablovať a za dva roky získať stabilnú pozíciu?

Slovom úspech sa vo svojom živote veľmi nezaoberám, nemám na to čas, som veľmi vyťažená a zvyčajne pracujem dvanásť hodín denne… Takže ja namiesto uvažovania nad úspechom skôr rada a veľa pracujem – písanie milujem, vlastne ho ani za prácu nepovažujem, skôr za krásne hobby, ktoré ma živí. Je nádherné, že mi vyšla už 20. kniha a ja z reakcií mojich zlatých čitateľov stále cítim silný dopyt po ďalšej… Je krásne, že sa mi podarilo vydať prvé dva romány pre ženy už v období, keď sa tu moderné romány pre ženy ešte nevydávali a trh bol presýtený českými harlekýnkami… A nádherné je, že sa mi podarilo presadiť na českom trhu – vyšiel mi tam už piaty román… Ten prvý mi tam na trh uviedla spevácka bohyňa Helena Vondráčková s manželom Martinom Michalom – mohla som si priať niečo viac? A stala som sa exkluzívnou autorkou vynikajúceho pražského Nakladatelství Brána, od tohto roka budú moje knihy vydávať okrem češtiny aj v slovenčine. To je pre mňa ďalší splnený sen! Mojím úspechom je skôr to, akými ľuďmi som dnes obklopená. V práci obrovskými profesionálmi, v súkromí čistými a milými ľuďmi – veľkými osobnosťami, ktoré ma inšpirujú a podporujú. Mne sa už splnili všetky súkromné i profesionálne sny, tak si teraz musím vysnívať nové. (úsmev)

Aké knižky čítate Vy? Odkedy Vás láka knižný svet, pamätáte si na svoju prvú prečítanú knihu?

Keď som bola dieťa alebo tínedžerka, mojou kultovkou bola Anna zo Zeleného domu. Videla som v nej tak trochu seba… Zbožňovala som aj Němcovej Babičku, ktorá vo mne ešte podčiarkovala úctu k obom mojim babičkám. Hoci píšem najmä romány – príbehy, mňa baví iný žáner – milujem politiku, takže čítam skôr politické, politologické knihy a životopisy osobností. Momentálne čítam Madeleine Albright Roky na Downing StreetMôj život od Billa Clintona. Páčila sa mi aj kniha Livie Klausovej Smútkom neobťažujem. Všetky tri vám odporúčam. A takisto prenádhernú ruskú klasiku, ktorej sa neviem nasýtiť – Tolstého Annu Kareninovú či Vojnu a mier, Puškinovho Onegina či veľdiela Dostojevského… Výnimočných kníh je na svete naozaj veľa. Aj preto z úcty k takýmto dielam a osobnostiam samu seba nerada nazývam spisovateľkou, pripadá mi to ako príliš silné pomenovanie a priradenie k takým literárnym kráľom. Ja sa cítim ako novinárka, čo píše aj knižky.

Čo podľa Vás znamená pojem dobrá, prípadne kvalitná recenzia?

Kvalitná recenzia je taká, z ktorej cítite, že recenzent vie pracovať s textom, že si danú knihu naozaj prečítal, a že je text napísaný naozaj profesionálne a nie s nejakými osobnými animozitami voči spisovateľovi alebo žánru knihy, o ktorej píše. Teším sa, že u nás už máme aj také recenzie.

Ako vnímate recenzie na svoje knihy? Stáva sa Vám, že recenzent či bloger nevie správne zachytiť to, čo ste do knihy vložili?

Ani nie. Vážim si každého blogera a recenzenta, ktorý siahne po mojej knihe.

Je pre Vás spätná väzba od čitateľov dôležitá? Ak áno, prečo?

Úplne najviac! Teším sa, keď si prečítam analýzu novej knižky v recenzii, a teším sa, že si moje knihy všímajú novinári a napíšu o nich na weby, do novín i časopisov…, ale najväčšie čaro má spätná väzba od mojich čitateľov. Čítam si každý ich názor a rada s nimi komunikujem. Mám pred tým obrovskú pokoru a vždy s vydaním novej knihy som krásne napätá, ako budú moji čitatelia reagovať – tí, čo moje dielka poznajú dlhšie, ale aj tí noví, čo mi stále pribúdajú. V ostatných rokoch sa po vydaní rôznych osobnostných kníh, rozhovorových zbierok venujem najmä písaniu románov pre ženy a som veľmi hrdá na to, že ich čítajú už aj muži. Dostávam od nich veľmi príjemné reakcie.

Ale medzi vašimi knihami by si vybrali aj muži – a nemusí to zrovna byť román…

To áno, keď som začínala, písala som biografické knihy osobností a zbierky rozhovorov s nimi. Muži najviac siahali po mojej megaúspešnej encyklopédii Slovenské hviezdy v NHL. Zmapovala som v nej tie najväčšie hviezdy ako Peter Bondra, Richard Zedník, Pavol Demitra, Jožko Stumpel či Žigo Pálffy a veľmi sa teším, že mi každý z nich okrem času pri príprave knihy venoval aj fotografie zo svojich rodinných albumov. Kniha vyšla už dávno, pred mnohými rokmi, napriek tomu ju ešte dodnes vidím na autogramiádach hokejistov, ako si do nej chlapci pýtajú podpis. Ale zaujímavá bola pre mňa aj príprava zbierok mojich dvoch dielov Rozhovorov na telo – či už s kultúrnymi a športovými osobnosťami alebo s vrcholovými politikmi.

Podľa čoho si vyberáte knihy, ktoré budete čítať? Zohľadňujete anotácie, odporúčania známych alebo staviate na vlastnú intuíciu?

Knihy si v obchode vyberám podľa autorov – zaujíma ma napríklad osobnosť Baracka Obamu, tak mám od neho doma štyri knihy. Milujem čítanie o osobnostiach prvej polovice minulého storočia, tak som si v Prahe nakúpila knihy o Líde Baarovej, Vlastovi Burianovi, Oldřichovi Novom… Všetky sú skvelé a obdivujem, ako si Česi vážia svoje hodnotné osobnosti a dokážu o nich vydať a predať veľmi veľa kníh.

Pracujete momentálne na ďalšej knihe?

(úsmev) Cítim pretlak nápadov, takže áno. Spolupracujem síce ešte s politikmi na ich mediálnych tréningoch a kampaniach, ale polovicu času venujem písaniu. V januári som napísala román Malinový sen, čo práve vyšiel, vo februári knihu, ktorá vyjde na vianočný trh, a mám napísané koncepcie ďalších troch románov. V najbližších troch rokoch mám v edičnom pláne napísať 6 až 8 nových kníh. Každou jednou knihou sa učím niečo nové, mám pred písaním veľkú pokoru, nevnímam to tak, že už mám rutinu a niečo napíšem… Udržať si čitateľa po celé roky je totiž oveľa ťažšie, než ho iba zaujať jednou knižkou… Každé dielko pripravujem vždy svedomito a zodpovedne a verím, že to moji čitatelia aj cítia. Nedávno som v jednom rozhovore spomenula, že by som si od románov na chvíľu možno oddýchla a napísala pre zmenu dve-tri biografie hodnotných osobností, ale za pár dní som na facebook dostala vyše tristo správ od čitateľov, že chcú najmä romány… Tak budú ešte nejaký čas romány. (úsmev)

Myslíte si, že sa na Slovensku číta vo veľkom? Predsa len, moderná doba ponúka najmä mladým ľuďom mnoho iných lákadiel. Aké sú Vaše skúsenosti? Čítajú i ľudia vo Vašom okolí?

Ľudia na Slovensku čítajú veľa. Viem to podľa čísel predaja aj mojich kníh, ale často chodím do kníhkupectiev, s čitateľmi sa stretávam na besedách, pýtam sa ich, čo čítajú, čo ich zaujíma… Z toho vychádzam aj pri písaní mojich kníh… Ja sa pohybujem medzi ľuďmi, ktorí čítajú veľmi veľa a často s nimi o knihách aj diskutujem. To, že čítajú aj mladí ľudia, je úžasné, a presvedčila som sa o tom aj v nedávnom projekte Vráťme knihy do škôl, ktorého som bola tvárou. Tam som videla, aký prehľad majú mladí ľudia o knižkách, čo čítajú, a že o knihách aj premýšľajú. Knihy asi ťažko niečo vytlačí z centra záujmu ľudí – či už je to kniha klasická papierová, alebo e-kniha.

Čo by ste poradili človeku, ktorý si nie je istý, či má dať svoje myšlienky na papier? Existuje vlastne nejaká univerzálna rada pre začínajúcich autorov?

Existuje – píšte a nikdy sa nikým a ničím nedajte znechutiť! Ja mám vzťah k literatúre a písaniu po rodičoch, píše sa mi veľmi ľahko a rýchlo, stále cítim pretlak nápadov… Viac než desať rokov som pôsobila ako novinárka, veľa som sa na začiatku naučila aj od kolegov, skúsenejších novinárov a veľmi si to vážim. Ale viem o autoroch, ktorí majú talent, len sa nevedia dotlačiť k tomu, aby svoje myšlienky dali na papier, prípadne už ich aj napísali, ale nemajú odvahu ponúknuť dielo vydavateľom. A sú aj situácie, že autora v jednom vydavateľstve odmietnu a on má obavy ponúknuť svoje dielo inde. Lenže ak niekde jeho rukopis nechcú, to ešte neznamená, že je kniha zlá – je to iba o tom, že nemusí vyhovovať každému vydavateľovi, preto to treba rozhodne skúsiť inde. Snažím sa nových povzbudiť, pomôcť im, poradiť, lebo mám prehľad o knižnom trhu a veľa kontaktov, ale chcem ich najmä presvedčiť, že ich práca a talent za to stoja, takže netreba váhať. Už sa mi to asi v desiatich prípadoch aj podarilo, presvedčila som ich a všetko vyšlo! Mám potom veľkú radosť, keď spolu s nimi čakám na vydanie ich prvej knižky… (úsmev)

Registrujete na slovenskom knižnom trhu nejaké prázdne miesto? Mám na mysli žáner či motív, ktorému sa slovenskí autori zatiaľ veľmi nevenujú. Ak áno, ktorá oblasť u nás ešte nie je naplno zastúpená?

Ako som už v jednej odpovedi spomenula, mám rada politické knihy, politologickú literatúru a portréty známych, hodnotných osobností. Tých pôvodných je na Slovensku veľmi málo, alebo na mňa pôsobia nekompetentne a úsmevne. Väčšina v mojej knižnici sú diela týchto žánrov z českých vydavateľstiev.

A čo pravý opak? Ktorý žáner dnes u nás prekvitá?

Najviac sa predávajú romány pre ženy. Každý mesiac ich vyjde niekoľko desiatok, trh je nimi preplnený, stále sa objavujú aj noví autorky/autorky, a vidíte, čitateľky to stíhajú čítať. 🙂 Preto si nesmierne vážim, že si všímajú aj moje knižky, nepovažujem to za samozrejmosť ani pri tej dvadsiatej vydanej.

Aký odkaz by ste zanechali našim i Vašim čitateľom?

Čítajte veľa, čítajte najmä slovenských autorov a autorky, je ich tu veľa kvalitných, len možno mnohí z nich sú zatiaľ vami „neobjavení“. A kde sa o nich dozviete? Napríklad aj na perfektnom webe Plutonium.sk, kde nájdete veľa informácií, správ, portrétov spisovateľov, rozhovory s nimi… Držím tímu Plutonia palce, robíte naozaj krásnu prácu. Želám vám veľa-veľa čitateľov. (úsmev)

Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Fotografiu poskytla: Jana Benková

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip