Izba

Emma Donoghuová

Naozaj vedie z každého pekla cesta von?


Štyri steny, jedna tvár, prísny režim, možnosť úniku v nedohľadne. Žiadna zmena, žiadne prekvapenie, iba to, na čo ste zvyknutí už niekoľko rokov… Viete si predstaviť takýto život? Viete si predstaviť, že by ste ho strávili v jednej izbe?

Päťročný Jack žije uväznený v jednom priestore od svojho narodenia. Hoci to on berie ako hru, jeho matku tento režim psychicky ničí. Prečo tam musia byť? Prečo si jednoducho nevyjdú von, nepoprechádzajú sa po zelenej tráve a neotočia tvár k slnku? Nemôžu. Vo všetkom sa musia spoliehať na Starého Nicka – muža, ktorý im každú nedeľu nosí nedeľnú pozornosť v podobe jedla a drobných občasných darčekov. Podarí sa im niekedy z izby ujsť? A ak áno, zvládnu pobyt vo svete „tam vonku“? Ako sa Jack prispôsobí prostrediu, ktoré doteraz poznal len z televízie?

Rozprávačom príbehu je malý Jack, vďaka čomu kniha dostáva výnimočnú iskru. Je veľmi zaujímavé pozerať sa na situácie cez optiku päťročného dieťaťa. Na jednej strane istým súvislostiam nerozumie a vysvetľuje si ich po svojom, no na strane druhej niektoré udalosti opisuje až príliš dospelácky. Občas som pri čítaní pozabudla, že rozprávačom je malé dieťa. To, čo zažil, dokázal vyrozprávať realisticky, bez detských či infantilných príkras.

„Sledujem reláciu o počasí. Nepriateľské vojsko oblieha zámok, naši, dobrí vojaci, stavajú barikádu. Brána sa nedá vylomiť. Obhrýzam si prst, teraz mi to mama aspoň nemôže vyčítať. Ktovie, koľko môjho mozgu sa už rozpadlo a koľko z neho ešte slúži? Napína ma na vracanie, tak ako keď som mal tri roky.”

Hoci je príbeh odohrávajúci sa v Izbe veľmi silný a v zahraničí zožal veľký úspech v podobe niekoľkých ocenení, viem si predstaviť, že sa nájdu i ľudia, ktorých nie celkom osloví. Dej je príliš obšírny a po čase môže mať čitateľ pocit, že ho rozsiahle dialógy iba odďaľujú od ďalších progresov. Tiež sa nie každému môže pozdávať postava detského hrdinu, jeho povaha a spôsob, akým nám reprodukuje príbeh odohrávajúci sa vôkol neho. Toto podanie nemusí každému čitateľovu ulahodiť.

„Čo keby som ňou triasol, vôbec by sa neprebrala? Radšej ju nechám na pokoji. Iba sa k nej priblížim, obzerám si polovicu jej tváre a krk. Podliatiny sú purpurové. Najradšej by som Starého Nicka nakopal, roztrhal ho na franforce. Potom by som ovládačom otvoril dvere izby, vybehol von, urobil nákupy v skutočných obchodoch a priniesol ich mame.”

Napriek dialógom, ktoré trochu zabrzďujú dej, sa v texte mnohokrát vyskytnú mrazivé momenty, pri ktorých čitateľa objele pot. Aj samotné dialógy a Jackove opisy často obsahujú momenty, ktoré vedia vyvolať strach, znechutenie či ľútosť. Ak ste si pred otvorením knihy prečítali anotáciu, nebude pre vás dej veľkým tajomstvom a budete informovaní aj o niektorých pokrokoch, ktoré sa v ďalších častich knihy udejú. No v prípade, že ste tak neurobili a rovno sa ponorili do deja, budete si spočiatku klásť nemálo otázok. O akej izbe sa tu stále hovorí? Kto a prečo ich núti, aby tam žili? Opustia niekedy toto miesto?

Izba je zaujímavou, i keď trochu drsnou spoveďou chlapca, ktorý si svoje rané detstvo prežil v nepríjemných a ťažkých podmienkach. No vnímal ich on sám ako zlé? Ako mu mohlo chýbať niečo, s čím sa nikdy nestretol? Nebude na neho svet ukrývajúci sa za múrmi izby pôsobiť chaoticky, nebezpečne a hrozivo? Aj vy si budete klásť tieto otázky, keď spolu s Jackom a jeho matkou budete zažívať ich príbeh. Izba je akýmsi obrazom toho, že ľudská psychika znesie veľa, no všetko má svoje dôsledky, ktorých sa mnohokrát nemožno úplne zbaviť. Nik z nás by tento zážitok nechcel prežiť na vlastnej koži, no z pohodlia vlastného domova, z ktorého môžeme kedykoľvek odísť von, je veľmi pozoruhodné ho sledovať. Ocenia ho najmä tí, ktorí zvyknú siahnuť po dramatických a realistických príbehoch, ktoré nám dokonale odkrývajú ľudskú dušu a jej neprebádané zákutia.

Recenzent: Martina Melišková

PlusyPlusy a charakteristické črty

– pomerne všedný hlavný motív

– zaujímavá hlavná postava

– niektoré pasáže sú obšírnejšie

– množstvo opisov

Pre koho ánoPre koho áno

– pre tých, ktorým neprekáža obšírnejší dej a nestrácajú nervy pri stagnujúcich pasážach

– ak obľubujete netradičné prvky, ktoré vedia už mnohokrát zobrazovanú tematiku trochu spestriť

Pre koho niePre koho nie

– ak sa neviete prehrýzť dlhšími pasážami, ktoré dej nikam neposúvajú

– ak sa vám hlavný motív tejto knihy už trochu zunoval

 

Dodatočné informácie:

Vydavateľstvo: IKAR

Preklad: Jozef Kot

Pôvodný názov: Room

Recenzent knihu čítal: 03hod 54min

Počet strán: 312

 

ijeme v informačnej dobe, aspoň tak ju teraz nazývajú. Obklopujú nás e-knihy, bez internetového pripojenia si nedokážeme predstaviť jediný deň, pri výpadku elektriky či... Čítaj viac
Ukážte svojim deťom, že slušnosť sa nosí i dnes. Čítaj viac
Zlý chlapec a dobrá poézia. Čítaj viac
Keď nás minulosť neprestáva strašiť. Čítaj viac
Manifestácia skutočnosti, že kniha je odrazom autora. Čítaj viac
Tradície by sa mali zachovávať len vtedy, ak nám bytostne neubližujú. Čítaj viac
Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip