Ivana Ondriová

„Recenzie sú veľmi potrebné, ak teda nezaváňajú pomstychtivosťou či snahou autorovi ublížiť.“


Foto_OndriováIvana, spomínate si na chvíľu, kedy Vám po prvýkrát napadla myšlienka, že by ste začali pracovať na knihe?

Priznám sa, že úplne prvýkrát to bolo už veľmi, veľmi dávno, ešte na strednej škole, kedy som do mamkinho starého písacieho stroja ťukala svoj akože prvý román. Dokonca mal aj názov. Hriech… Ale ak sa na to pozriem triezvo, tak to bolo na materskej dovolenke s mojou dcérou Ninkou, čo je takých 5-6 rokov dozadu. Veľa som čítala a keďže som mala k písaniu vždy veľmi blízko, rozhodla som sa pustiť do vlastného príbehu.

Dnes máte na konte niekoľko kníh, medzi nimi aj Cudzinca nemiluj, úplnú novinku. Koľko času strávite písaním? Ako dlho vzniká jeden knižný príbeh?

Kedysi by som napísala, že som za počítačom denne. Lenže momentálne som dosť pracovne vyťažená, aj tak sa však snažím napísať každý druhý deň aspoň dve, tri normostrany, no niekedy to jednoducho nejde. Takže to nesilím. Oddychový zaláskovaný príbeh sa dá napísať aj za tri mesiace. Píšem oddychový žáner, pri ktorom nie je potreba nejakého hĺbavého štúdia

Máte už teraz nejaký nápad na novú knižnú zápletku? Alebo si dáte od písania kratší oddych?

Mám rozpísaný nový rukopis, s ktorým už pomaly finišujem, kým ho nedotiahnem do konca, hlavu si s novou zápletkou radšej ani nezaťažujem… Väčšinou si po dopísaní príbehu dávam pauzu nejaké dva, tri týždne, aj mesiac, kým ma to znovu nechytí. Vtedy viem, že neskončím, kým nepadne posledná bodka.

Aké knižky čítate Vy? Zvyknete siahnuť po rôznych žánroch alebo veľmi neexperimentujete a vyberáte si kúsky, pri ktorých máte akú-takú istotu?

Čítam ozaj len ženskú literatúru. Nedokážem sa prinútiť prečítať si niečo odborné či psychologické, na to ja proste nie som, keď čítam, potrebujem vypnúť a nepremýšľať, knihy doslova hltám, jednu prečítam aj za tri hodiny. Proste relax.

Na základe čoho si vyberáte knihy? Sledujete napríklad recenzie alebo si volíte knihy podľa anotácií?

Na základe anotácie. A podľa obalu. Som knižničný typ a poväčšine siaham po zahraničných autoroch a ich detektívnych príbehoch, ale aj tých skutočných. Jasné, že niekedy knihu vezmem aj na základe toho, že som kde-tu o nej počula či čítala, zvedavosť proste nepustí.

Čo by podľa Vás mala obsahovať dobrá/kvalitná kniha?

Ťažko povedať. Závisí od cieľovej skupiny, komu je určená. Ja vždy vravím aj svojim známym, že ak jednoducho na ženskú literatúru o láske a sladkých rečiach nie sú, nech moje knihy prosto nečítajú, vyhnú sa tak sklamaniu. Ak sa dívame práve na ženské romány, iste je tam prepotrebná spomínaná láska, odpúšťanie, hľadanie šťastia, ale aj humor či trochu napätia. Každá literárna oblasť má iné kritériá, a keďže ja inú ako ženskú literatúru nepíšem, ťažko mi je zhodnotiť, na čom by mala stáť kvalita tých ďalších.

A ako je to s recenziami? Aká je to dobrá a užitočná recenzia?

Recenzie sú veľmi potrebné, ak teda nezaváňajú pomstychtivosťou či snahou autorovi ublížiť. Vtedy nie je ani dobrá, ani užitočná. Áno, nech je kritická, ale nech poukáže priamo na nedostatky knihy, na to, čo jej chýba, prečo príbeh nezaujal… Len nech nie je prostriedkom ako ponížiť či, nebodaj, zničiť jej autora. Aj to sa na knižnom trhu deje a je to veľmi smutné. Lebo toto už potom nie je o písaní…

Snažíte sa sledovať názory, recenzie alebo len reakcie od čitateľov na Vaše diela? Prináša Vám niečo táto spätná väzba?

Samozrejme, že ich sledujem. Teraz možno menej ako na začiatku, kedy som recenzie hltala, lebo som bola nesmierne zvedavá, ako sa na moju tvorbu čitatelia dívajú. Jasné, prišli negatívne komentáre, aj tie viac príjemné. Nie každému sa môžu páčiť moje myšlienkové pochody a môj štýl. Beriem to, vyhovieť všetkým sa síce nedá, no zlepšiť sa, to áno.

Vedeli by ste charakterizovať cieľovú skupinu Vašich kníh? Koho zaujmú a potešia najviac?

Ženy. Dievčatá. Matky. Ak aj zopár mužov (myslím okrem môjho manžela a otca, ktorí ma čítajú povinne), budem len rada. Vlastne dokonca už aj mám verného čitateľa, pána Radovana, takže hádam nepíšem len doslova cukríkovo.

Vaše knihy sú veľmi rôznorodé, nejde tu o typickú romantiku, do popredia vystupujú dramatické momenty, v knižke Detský plač v podkroví ste nás ponapínali i strašidelnou a mystickou zápletkou. Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?

Určite ma inšpiruje všetko, čo sa naokolo deje, životné osudy ľudí, ktorých stretávam, o ktorých počúvam, filmy, ktoré si pozriem, knihy, ktoré prečítam. Zatiaľ vždy len fantazírujem, nemám odvahu pustiť sa do niečoho skutočného, bolestivého a prežitého mojím známym. Na to nemám odvahu… Pri vymyslenom príbehu som akoby slobodná a nemám obmedzenia.

Ako vnímate slovenský knižný trh? Je tu nejaký žáner, ktorý Vám ako čitateľke chýba?

Myslím, že dnes už je naozaj veľmi bohatý. A každý si na ňom nájde to svoje pravé orechové. Ja som ozaj cielene orientovaná na ženské čítanie, ale možno by som to obrátila na manžela, ten číta odbornú kresťanskú literatúru, náboženskú literatúru faktu, zatiaľ zahraničnú, iste by sa mu páčilo prečítať si niečo z tejto oblasti od slovenského autora a získať tak na túto problematiku slovenský pohľad.

Myslíte si, že sa na Slovensku stále číta vo veľkom? Čítajú i ľudia vo Vašom okolí?

Na Slovensku sa číta, a to je podstatné. Teší ma, keď vidím ráno vo vestibule školy, kam odprevádzam dcéru, maličkých prváčikov, ako kľačia nad knihou a habkajú ostošesť. Aj dcéra to robí. Chuť čítať tu je aj napriek pretechnizovanej dobe. Svedčí o tom aj fakt, že na Slovensku je momentálne krásny počet autorov a stále noví pribúdajú. Bodaj by to tak bolo aj naďalej. Myslím si, že vydavateľstvá by nám nedávali toľko príležitostí, ak by nás ľudia nechceli čítať. A je veľmi fajn, ak sa do popredia dostáva naša tvorba oproti tej zahraničnej. Hlavne slovenská tvorba pre najmenších je podľa mňa úplne fantastická!

Ak by sme knihy porovnali s iným zdrojom relaxu či oddychu (televízia, internet…), v čom je podľa Vás knižný svet výnimočný? Aké má výhody oproti ostatným „konkurentom”?

Nebudem tu písať o vôni knihy, ktorá je vždy opojná… Skôr ide o to, že knižný príbeh dokáže pohltiť a čitateľa doslova uzavrie pred okolitým svetom. Aspoň v mojom prípade je to presne tak, nič nevnímam, nič nepočujem, len dychtivo čakám, čo bude na ďalšej strane. A tá predstavivosť…. Pri čítaní pracuje na plné obrátky, nie je to len o zraku, o sluchu, je to o myslení, fantazírovaní… Obohacovanie slovnej zásoby je síce klišé, no má neskutočnú váhu. V tomto je televízia či internet len slabou náhradou.

Čo by ste odkázali našim i Vašim čitateľom?

Nech čítajú. Veľa a s radosťou!

Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Fotografiu poskytla: Ivana Ondriová

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip