Eva Hrašková

„Ak sa budeme štyria pozerať na dúhu z toho istého miesta, v tom istom čase, každý v nej uvidíme rôzne odtiene.“


NT6A6453_2Evi, onedlho vychádza tvoja tretia knižka s krásnou obálkou a ešte krajším názvom Nebo vonia tebou. Vieš našim čitateľom povedať, čo v nej nájdu?

Nájdu v nej nebo. Každý to svoje. Ide naozaj o silný príbeh plný emócií, ktoré si neuvedomujeme, alebo ich možno len vôbec nechceme vnímať. Je o živote, o tom, čo príde po živote. Kniha je inšpirovaná skutočným príbehom, no myslím, že každý v nej nájde aj kus seba…

Akú cieľovku knižka zachytí? Kto sa v nej nájde, koho najviac rozcíti?

Veľmi by som chcela, aby zachytila čo najširšiu cieľovú skupinu. Mali by po nej siahnuť mladí, aby si uvedomili, že nemajú v živote nič odkladať na potom, lebo to potom nemusí nikdy prísť. Mali by ju čítať ľudia v produktívnom veku, aby trošku spomalili v dnešnom šialenom tempe, aby sa zastavili a zamysleli sa nad vlastným životom. A nakoniec by ju mali čítať aj tí, ktorých tváre poznačili vrásky a vlasy zosiveli, aby si zaspomínali na momenty, ktoré som sa snažila nevtieravým spôsobom čitateľovi pripomenúť, podsunúť.

A čo tvoje predchádzajúce dve knižky – Len kým si tu a Nežný dotyk nenávisti. Sú si v niečom podobné s tvojou novinkou?

O mojom knižnom debute s obľubou hovorím, že nesie v sebe lásku vo všetkých svojich podobách. Pre mňa bolo Len kým si tu akýmsi vyznaním. Kto knihu čítal, už asi vie, kto nie, určite to vyznanie pri čítaní objaví. Druhá kniha je viac krimi, možno s nečakanými zvratmi, ale tiež v sebe nesie odkaz. A Nebo? Pohladí dušu… Aspoň dúfam. Keď tak nad tým teraz premýšľam, naozaj majú čosi spoločné, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá… Ak čítame pozorne, mohli by z nás urobiť lepších ľudí…

Viem, že na túto otázku autori neradi odpovedajú, no aspoň to skúsim. Máš medzi svojimi knihami nejakého obľúbenca? Alebo ich ľúbiš všetky rovnako? 🙂

Obľúbenca? To je ako spýtať sa matky, či miluje svoje deti rozdielne… Ale predsa ich neľúbim rovnako. Každé „ľúbim“ svojím špecifickým spôsobom. A na každé som hrdá, aj keď vždy s odstupom času premýšľam, že by som ten ktorý príbeh napísala inak. Ale iba o trošku…

Kedy si začala s písaním kníh? Pamätáš si na ten moment, kedy si si povedala, že skúsiš napísať príbeh? Čo tejto chvíli prechádzalo?

Začínala som s písaním slohov, potom poviedok, ale to asi všetci . Prvý rukopis som napísala niekedy počas strednej školy. Nikdy nevyšiel (vďakabohu). Potom som písala diplomovku a bola som veľmi nešťastná, že je to prvá tvorba v „knižnej podobe“. A potom som si sadla za počítač a skúsila napísať vyznanie. Myslím, že sa mi podarilo. Bolo to v čase, keď sa na knižnom trhu objavovali denne nové a nové knihy od slovenských autorov. A tak som skúsila spraviť dieru do knižného trhu. Aspoň takú maličkú. A môj vydavateľ mi dal šancu. Za čo som mu veľmi vďačná.

Odkiaľ čerpáš inšpiráciu? Ovplyvňujú ťa napríklad isté životné udalosti (tvoje alebo tvojich známych), reálne žijúci ľudia alebo sú to len pocity a emócie, z ktorých sa potrebuješ vypísať?

Písanie Neba bolo veľmi náročné. Od začiatku som vedela, kam bude príbeh smerovať, no počas jeho písania sa v mojom živote udialo veľmi veľa vecí, ktoré „náladu“ knihy ovplyvnili. Nebo je tak trochu skutočným príbehom, takže moja odpoveď je – áno. Ovplyvňuje ma všetko. Najmä ľudia, ktorí sa v mojom živote udomácnili alebo sa v ňom len na chvíľku mihli. Žiadny príbeh však nie je príbehom jediného človeka. A emócie, z ktorých sa potrebujem vypísať? Môžeme to nazvať aj tak. Žijem život, v ktorom sa snažím správať k ľuďom tak, ako by som chcela, aby sa oni správali ku mne… Žiaľ, stopercentne to nefunguje. No verím, že všetko, čo ľuďom dáte, sa vám vráti. Aj to dobré, aj to zlé. Knihy používam ako prostriedok, ktorým sa snažím ľuďom pripomenúť, že by sme všetci mohli byť o kúsok lepší, o kúsok vnímavejší, o kúsok láskavejší. A že hodnotou (tou skutočnou) nie sú peniaze, ani honba za inými hmotnými vecami…

Okrem kníh píšeš i knižné recenzie. Aký je to pocit zhodnotiť iné dielo, napríklad i dielo svojich kolegov či kolegýň?

Zvláštny. Možno preto, že viem (aspoň približne), čo sa za tou–ktorou knihou skrýva. Že odsúvame priateľov, rodinu, čas, ktorý by sme mohli stráviť s vyloženými nohami pred telkou. Že píšeme, lebo nás to napĺňa. Nevidím len zopár strán zopnutých v pevnej či mäkkej väzbe. Vidím v knihách kus autora, starostlivý výber názvu, obálky, vieru vydavateľa, že kniha má čo ľuďom povedať. Teším sa, že píšeme/čítame v dobe, keď máme široký výber domácich či zahraničných autorov, a že sa názory jednotlivých čitateľov na knihu dostávajú širokej verejnosti. Na Slovensku i k samotným autorom. Verím, že hlavne tie „poctivé“ recenzie posúvajú knihy k čitateľom, autora k lepším dielam.

Určite si sa stretla i s recenziami na tvoje knihy. Bola si s nimi spokojná? Vedeli recenzenti vystihnúť to, čo si do knihy vložila?

Milujem recenzie na moje knihy. A nielen recenzie. Veľmi sa mi páči, keď zájdem u nás do obchodu a zastaví ma niekto, kto knihy čítal. Povie mi, čo sa mu páčilo, čo by chcel v príbehu inak. To je dôvod písať! A či recenzie vystihujú to, čo som do knihy vložila? Ak sa budeme štyria pozerať na dúhu z toho istého miesta, v tom istom čase, každý v nej uvidíme rôzne odtiene. Páči sa mi, pozerať sa na moje knihy inými očami.

Je podľa teba možné, aby recenzent napísal objektívnu recenziu? Alebo je to v spoločnosti vnímané ako niečo subjektívne?

Veľmi ťažká otázka. Možno by sme objektívny pohľad získali prienikom niekoľkých subjektívnych? Možno je to ako s tou dúhou… Niekomu sa kniha páči viac, nikomu menej, niekomu vôbec. Určite pri recenziách zaujímame subjektívny postoj, akokoľvek objektívni sa snažíme byť.

V našom tíme zastávame názor, že zlá kniha neexistuje, existuje len neporozumenie medzi príbehom a čitateľom. Súhlasíš s týmto tvrdením? Ak áno/nie, prečo?

Úplne. Naozaj neexistuje zlá kniha. Takú by predsa žiadny vydavateľ nevydal. Každé dielo si nájde okruh svojich obľúbencov. A každý z nás si určite nájde na trhu niečo „svoje“. Ja napríklad v poslednej dobe vynechávam historické romány. Kedysi som ich zhltla za leto niekoľko desiatok.

Predpokladám, že voľný čas tráviš i čítaním kníh… Aké tituly či žánre majú právoplatné miesto v tvojej knižnici? Vedela by si našim čitateľom odporučiť pár titulov, ktoré určite stoja za prečítanie?

Knihy čítam všade: pri prechádzke v lese, v posteli, v čakárni u lekára, dokonca keď sme s neterkami na preliezkach. Milujem čítanie. A žánre? V poslednej dobe veľmi obľubujem slovenských autorov. Čím viac ich na trhu je, tým viac kvalitných objavujem. Ale odporúčať si netrúfnem. Pretože tak ako neexistuje zlá kniha, neexistuje ani univerzálne dokonalá pre každého. No možno jedna predsa len… Možno by si každý mohol prečítať Knihu kníh. 

Pociťuješ na slovenskom knižnom trhu nejaké prázdne miesto, ktoré doteraz nik nezaplnil?

Nemyslím si. Aj keď je pravda, že žánre, ktoré momentálne nie sú mojou šálkou kávy, podrobne neskúmam. Myslím si, že ak je niekde nejaká medzera, určite ju skôr či neskôr niekto zaplní.

Pozrime sa na to i z druhej strany… Máš pocit, že máme v kníhkupectvách až nadbytok istého žánru?

Ženských románov (smiech). Nemôžem predsa vytŕčať z radu, tak k nim prispievam.

Vedela by si definovať, aká je to kvalitná či dobrá kniha? Čo na knižných príbehoch najviac oceňuješ?

Dobrá kniha je pre mňa taká, ktorú keď otvorím, už ju nepustím, kým nedočítam poslednú stranu. Pre mňa je kniha taký malý zázrak. Hlavne ak ešte vonia novotou. A páči sa mi, keď kniha dokáže prekvapiť.

Aké máš ambície vo svojej kariére spisovateľky? Máš vytýčený istý cieľ, ktorý by si chcela dosiahnuť?

Kariéra spisovateľky? Som šťastná, keď si popri práci, povinnostiach a radostiach dokážem nájsť čas na písanie. Nemám ciele. Teda tie v oblasti písania. Chcela by som písať pre ľudí, ktorí radi moje knihy čítajú. No oveľa viac by som chcela prežiť krásny a plnohodnotný život. S tými, ktorých milujem. Keď sa k tomu pripojí z času na čas aj radosť z novej knihy…

Čo by si na záver odkázala našim i tvojim čitateľom?

Aby čítali, ale najmä čítali s radosťou. Aby v každej knihe, po ktorej siahnu, našli to, čo od nej očakávali. Aby hovorili, resp. písali o tom, či a prečo ich kniha oslovila. Pomáha to ostatným, pri výbere nových čitateľských zážitkov, pomáha to autorom. S každým podnetom, aj tým anonymným, sa totiž knihy pre vás stávajú lepšími… No hlavne, aby prostredníctvom čítania obohacovali svoj život.

Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Fotografiu poskytla: Eva Hrašková

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip