Eva Bacigalová

Sme pripravení pomôcť i ľuďom, ktorí si svoju diagnózu vypočuli práve teraz.


60a38828_o1Evka, ste autorkou šiestich kníh. Aké knihy čítate vy?

Čítam nových autorov, ktorých knihy ma niečím zaujmú, mám taktiež rada biografické knihy – tu môžem prezradiť svoju „úchylku“ v extrémnych ľuďoch. Mám doma životopisy extravagantného výtvarníka Salvadora Dalího, Hitlera, Mao Ce-tunga a pár ďalších ľudí, ktorí vstúpili do dejín svojím extrémnym správaním.
Mám rada i vtipné knihy, ktorých je skutočne málo, fascinuje ma Jonas Jonassom, autor kníh Storočný starček a Analfabetka. Jeho humor milujem, podobnú knihu by som raz chcela napísať aj ja. Ďalej môžem spomenúť českého herca Miroslava Horníčka, ktorý do kníh vsádzal vyslovene láskavý humor, mám rada i Lasicu, ale ten je to dosť pichľavý. Podobný druh humoru mal vo svojich knihách aj anglický autor Jerome Klapka Jerome. Dokonca sa môžem pochváliť tým, že mám nahrávku jeho knihy od Miroslava Horníčka (úsmev).
Zo slovenských autorov obľubujem štýl Evy Borušovičovej (nech už sa skrýva pod akýmkoľvek svojím nicknamom), tiež sa mi veľmi páči, ako píše Timea Keresztényiová. .

Zvyknete občas navštíviť portál s knižnými recenziami alebo s reakciami od čitateľov?

Reakcie od čitateľov nesledujem, sú to súkromné názory od kohokoľvek a pre mňa nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Skôr sa riadim knižnými anotáciami, ktoré mi vedia s výberom knihy pomôcť. Teda, ak sú zručne napísané a hlavne, ak neklamú…

Pozorujete tento marketingový ťah často? Otvoríte si občas knihu, ktorej obsah nezodpovedá anotácii?

Áno, mnohí sa v anotáciách pokúšajú naondulovať informácie o príbehu a nie vždy to zodpovedá skutočnosti. Ja si navyše všetky knihy kupujem, chcem ich vlastniť, mám rada vôňu kníh a pohľad na plné police (úsmev).

Mnoho vašich kníh bolo napísaných na základe rozprávania inej osoby. Ako sa píše takáto kniha?

Mám pocit, že ja ani neviem písať knihy, ktorých dej by som si vymyslela. Možno to tkvie v mojom prírodovednom vzdelaní, mám vyštudovanú matematiku a fyziku, teda si len tak od stola neviem príbeh vymyslieť. Hoci vznikli úžasné diela len na základe ľudskej fantázie, Harry Potter alebo Pán prsteňov, mňa veľmi fascinujú príbehy, ktoré vymyslel život, ktoré sa ľuďom reálne stali. A preto mi vyhovuje písanie kníh s ľuďmi, ktorí ten príbeh už majú, len sami nevedia písať. Prerozprávajú mi ho a ja mu dám literárnu podobu. A obzvlášť pri knihe Slzy otcov som pri rozhovoroch s konzultantkou zistila, že mnohé z príbehov by som nikdy sama nedokázala vymyslieť. Bolo zarážajúce počúvať o tom, čo všetko sú si schopní vykonať dvaja ľudia, ktorí sa pred niekoľkými rokmi ešte milovali.

Vráťme sa ešte na chvíľu k recenziám. Aká je to podľa vás kvalitná, pre čitateľa prínosná recenzia? Čo by takáto recenzia mala obsahovať?

Určite nie odpoveď na to, kto je vrah (úsmev). Mám rada, ak cítim, že recenzia nie je formálna. Že niekto nedostal za úlohu napísať tridsať riadkov a chce to mať čo najskôr za sebou. Hlavne by malo byť z recenzie zrejmé, že recenzent knihu precítil a porozumel jej a nejde mu len o to, aby autorovi čo najviac naložil. Samozrejme, nech spomenie aj to, čo autorovi veľmi nevyšlo a ak autor nemá nejaké veľké komplexy, môže to byť pre neho v budúcnosti osožné a motivujúce.

Čítali ste počas školy povinnú literatúru?

Samozrejme, dokonca som tie knihy čítala cez prázdniny, teda ešte skôr, ako sa začal školský rok!

Viete si spomenúť na nejaké tituly, ktoré vám zarezonovali v pamäti?

Spomínam si na knihu Zločin a trest, ktorú sme mali čítať ako šestnásť či sedemnásťroční a s odstupom času musím pripustiť, že nám poriadne naložili… Ponúknuť takýmto deckám toto dielo sa mi nejaví ako dobrá voľba. Potom si tiež spomínam i na to, že som sa pri mnohých knihách nudila a hlavne, že som vôbec nebola na básničky, tie ma vyslovene obťažovali, čo však opäť asi tkvie v mojom prírodovednom vzdelaní. Ak mi niekto začne kresliť nejaké umelecké obrazy, neviem ich jednoducho uchopiť. O to viac si vážim slovenských poetických textárov piesní. Vedia krásne vystihnúť to, čo ja viem napísať do vzorcov.

Aké knihy by ste do povinného čítania zaradili dnes? Môžu to byť staršie tituly, i také, ktoré boli vydané, povedzme, len včera.

Ak by to mali byť slovenské tituly, tak v tom prípade by bolo ideálne, aby si mladý človek vytvoril predstavu o všetkom dobrom, čo sa produkuje na Slovensku. Určite by tam mal byť nejaký Dominik Dán, Matkin, za trest aj nejaký Hvorecký, keďže sme my mali toho Dostojevského (smiech). A takisto aj nejaká dobrá Evitovka, buď od už spomínanej Timei Keresztényiovej alebo Karin Krausovej, tie píšu výborne. Prípadne aj od Bacigalovej, tá tiež píše celkom dobre (smiech).
Zo zahraničných titulov by som tam zaradila môjho obľúbeného Storočného starčeka. Mal by byť povinný práve preto, že je vzorom toho, že sa dá písať tak, až sa čitateľ pri knihe smeje, čo sa dnes už často nestáva. A z tej najklasickejšej literatúry? Asi Pána Prsteňov. Toho by som prikázala prelúskať každému, je to akési „glamour“ písanie.

Ste spokojná so situáciou, ktorá dnes na slovenskom knižnom trhu vládne?

Myslím, že demokracia vstúpila aj na slovenský knižný trh, čiže každý si môže vydávať to, čo chce. Je to podľa mňa úplne v poriadku, pretože tým pádom si aj každý môže čítať to, čo sa mu páči. Pre každý typ čitateľa tu tak existuje literatúra.

Ste spoluzakladateľkou OZ Amazonky. Kedy združenie začalo vznikať, viete si spomenúť na moment, kedy ste si povedali, že OZ predsa len založíte?

amazonky logoOZ Amazonky združuje pacientky, teoreticky i pacientov s ochorením karcinóm prsníka. Je veľmi zvláštne, že pacienti s touto diagnózou donedávna nemali pacientske združenie. Štatistika je pritom veľmi hrozivá, ročne na Slovensku pribudne okolo 2 500 novodiagnostikovaných pacientok a ďalšie tisícky tu boli už predtým.
OZ vzniklo tak, že som začala písať blogy o prežívaní ochorenia a liečby. Kontaktovali ma ženy s rovnakým ochorením a vraveli, že ak by vedeli písať, napísali by to rovnako. Keďže sú to ženy, ktoré sa chorobe nepoddali, zhovorčivé a akčné, začali sme sa stretávať. Pohonným motorom na vznik združenia však bola agentúra Snowball Communication, ktorá stála i za tým, že som začala písať spomínané blogy.

Ako OZ funguje? Čo je jeho hlavnou náplňou?

Fungujeme ako združenie približne rok a pol. Okrem toho, že sme my pacientky stále v kontakte, zvykneme si na rôzne stretnutia zavolať i ľudí, ktorí nám môžu byť istým spôsobom nápomocní. Patria sem onkológovia, odborníci zo sociálnej poisťovne, psychológovia, pozvali sme tiež i rádiologičku. Ďalej sa venujeme aj témam, ako napríklad zdravé stravovanie či poradenstvo, ktoré vie byť osožné vo chvíľach, keď ženám vypadajú vlasy či obočie.
Ďalším celkom záslužným počinom pacientskeho združenia bolo i vydanie knihy Rok Amazonky. V budúcnosti môžeme ako združenie taktiež lobovať za uvedenie lieku na trh, o ktorom vieme, že by mohol niektorej z nás pomôcť, no doteraz u nás dostupný nie je. 

Keď sme už pri knižke Rok Amazonky, zisk z jej predaja sa vráti vášmu OZ. Na aké účely budú peniaze použité?

Snáď asi každý onkologický pacient je vystavený zmenenej sociálnej situácii. Či už je to dlhodobá PNka, strata príjmu alebo rozpad rodiny. My sme vďaka vyzbieraným prostriedkom pripravení podporiť niektorú z našich onkokolegýň. Pacienti sa mnohokrát ani nemajú ako prepraviť do nemocnice… V konečnom dôsledku sa teda zisk z predaja vráti do onkologického sveta.

V jednom rozhovore pre médiá ste sa vyjadrili, že psychologická pomoc pre onkologických pacientov v našich nemocniciach dosť absentuje. Plánuje vaše OZ poskytovať aj tento druh pomoci? Bude na to potrebný odborník alebo za psychologickú pomoc a podporu môžeme považovať i to, že sa pacient stretne s niekým, kto si zažil niečo podobné ako on?

Keď bola diagnóza potvrdená mne, pár dní pred operáciou som sa chcela objednať k psychologičke. Tá mi však povedala, že voľný termín má až o dva mesiace… Myslím si, že sa človeku oveľa lepšie rozpráva o tom, čo sa mu deje a čo prežíva, s niekým, kto si zažil niečo podobné. Je to skutočne neporovnateľné. Či už svoje slová adresujete odborníkovi alebo kamarátke, o tom, ako vám je zle, sa hovorí veľmi ťažko, nech je tá druhá strana akokoľvek chápavá. Najväčší prínos pacientskeho združenia je teda práve to, že si tam ženy môže vymieňať pocity. Sme pripravení pomôcť i ľuďom, ktorí si svoju diagnózu vypočuli práve teraz.

Reakcie okolia na správu, že vám diagnostikovali rakovinu, môžu byť rôzne. Akej reakcie alebo odozvy by sa mal človek po vstrebaní takejto informácie vyvarovať?

Ľutovania. Pretože ľutovanie nepomáha, ani motivačné výzvy typu: „Ty to zvládneš, ty si silná!“ Vtedy som sa i ja bála, že to nezvládnem, stratila som všetku silu.

Čo vám pomáhalo prekonávať kritické chvíle, ktoré na človeka čakajú pri každej liečbe ktorejkoľvek choroby?

To najhoršie obdobie mi pomohlo prekonať upnutie sa na akúsi rutinu, na stereotypné mechanické veci. Prinútiť sa k takej banálnej činnosti ako napríklad vyprať záclony bolo síce ťažké, ale liečivé. Hlava sa totiž konečne začala zaoberať niečím iným.

Knižka vie byť osožná ľuďom, ktorým diagnostikovali rakovinu, ich okoliu, psychológom, ktorí majú vo svojich ordináciách i onkologických pacientov, zdravotnému personálu, ktorý s pacientmi pracuje… Čo v nej nájde človek, ktorý sa s rakovinou doposiaľ vôbec nestretol?

Tí, ktorí s touto chorobou neprišli do kontaktu, sa môžu dozvedieť, že všetko je úplne inak… Mediálny obraz rakoviny vyzerá totiž nasledovne: 40kilový človek bez vlasov, so sivou pokožkou, ktorý je jednou nohou v hrobe… Je to však veľmi skreslené. Vlasy nevypadávajú všetkým, iba pri istom type liečby, a hoci je liečenie dlhodobé, nie je také deštruktívne, ako sa prezentuje v médiách. Prečítanie tejto knihy môže pôsobiť preventívne, aby sa ľudia nebáli liečby, ak raz choroba príde i za nimi. Čiže akési oddémonizovanie rakoviny – to tu nájdu čitatelia, ktorí sa s chorobou nestretli.

Prečo si myslíte, že je mediálny obraz rakoviny taký hrozivý? Využívajú médiá svoju obľúbenú hyperbolu i tu?

Áno, médiá potrebujú tri veci – sex, krv a peniaze. A emócie… Umierajúci človek je bezpochyby silná emócia, takže im táto dramatizácia i tragické konce veľmi vyhovujú.

Nájdeme v knihe aj iné príbehy okrem toho vášho?

Sú tam mikropríbehy ľudí, ktorí do môjho života vstúpili počas toho, ako som sa liečila. Je tam zachytené i to, ako ľudia, ktorých som považovala za priateľov, z môjho života nakoniec zmizli, pretože sa ukázalo, že až takými priateľmi nie sú. Keďže sa aktívnejšie pohybujem v mediálnom prostredí, sú v knižke menovaní moji priatelia Robo Opatovský, Noro Mészároš či Richard Vrablec. Cez celú knižku sa však nesú aj línie iných príbehov žien, s ktorými som sa počas liečby zoznámila.

Čo by ste na záver odkázali našim i vašim čitateľom?

Asi by som sa s nimi podelila o motto, ktoré síce nie je moje, ale krásne ho sformuloval Janko Riapoš, môj partner pri predchádzajúcej knihe, ktorý má za sebou takisto ťažký príbeh. Nie okolnosti, ale naše reakcie na ne určujú náš život. To znamená, že nie je podstatné, čo sa nám stalo, ale to, ako na to zareagujeme. Myslím, že to môžeme aplikovať na akúkoľvek životnú situáciu. Od zlého vysvedčenia až po prekonanie ťažkej choroby. To, aký je náš život, závisí len od nás, nemá zmysel vyhovárať sa na okolnosti.

Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Fotografie poskytla: Eva Bacigalová

 

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip