Denisa Ogino

„Mám rada férovú a úprimnú hru. Stojím si za svojím slovom a snažím sa neubližovať.“


Príprava onigiri

Príprava onigiri

Príbeh zo Sushi v dushi je známy každej milovníčke skutočných príbehov. Len máloktorá z nich však predpokladala, že raz bude mať i pokračovanie. Kedy vznikol nápad, že by mohla vzniknúť aj druhá kniha?

S myšlienkou na pokračovanie príbehu som sa pohrávala už pri zrode knihy Sushi v dushi, keďže sa do nej všetko nezmestilo. Niekoľkokrát som navrhla spoluprácu predchádzajúcemu vydavateľstvu, no môj návrh odmietlo. Každým dňom mi pribúdali ďakovné a povzbudzujúce maily od čitateľov na margo spomínanej knihy Sushi v dushi. Snažila som sa každému poctivo odpísať a odpovedať na otázky, až ma nepriamo milé čitateľky vyprovokovali k napísaniu a zverejneniu pokračovania príbehu a zaujímavostí o Japonsku.
No ten pravý spúšťač definitívneho rozhodnutia bola Katka Kopcsányi, keď mi dala prečítať na autorizáciu jej článok, ktorý o mne napísala do týždenníka. Veľmi sa mi zapáčil jej štýl a cit pre písanie príbehov, a tak som ju oslovila na spoluprácu s otázkou, či by nešla so mnou do projektu písania voľne pokračujúceho príbehu o mne a milovanom Japonsku.
Katka je ostrieľaná, vnímavá a skúsená žienka, ktorá sa nebojí nových výziev a zo dňa na deň vznikla krásna spolupráca v knižnej podobe pod názvom: ,,S dušou Japonsky“.

Oba príbehy vznikli v spolupráci s inou autorkou. Prečo ste sa rozhodli nechať písanie na niekoho iného?

Ja nie som skúsená spisovateľka a každý nech robí, to čo vie. S Katkou sme si neskutočne povahovo sadli a hneď na začiatku stanovili pravidlá. Ja som dala námet, rozprávala príbeh, poukazovala na fakty a ona to šikovnými, rýchlymi prštekmi spisovala a česala do knižnej podoby.

Nebáli ste sa, že by to mohlo uškodiť autenticite knihy?

Jedna múdra žena mi raz povedala: ,,Keď nevyskúšaš, nevieš.“

Ako takéto písanie prebieha? Uprednostňovali ste osobné stretnutia alebo ste viac využívali výdobytky modernej doby? 🙂

Stretnutia, dlhé rozhovory cez skype, telefón, spoločné nahrávky, e- maily, smsky… Niekedy to bolo naozaj na dlhé lakte.

Bolo potrebné robiť kompromisy?

Myslím, že sme mali s Katkou Kopcsányi od začiatku spolupráce jasný cieľ a pravidlá. Každá z nás vedela, čo má robiť.

S Katkou Kopcsanyi, spoluautorkou knihy S dušou Japonky

S Katkou Kopcsanyi, spoluautorkou knihy S dušou Japonky

Vedeli by ste čitateľom povedať, aký príbeh v knihe nájdu? Samozrejme, bez toho, aby ste vyzradili niečo podstatné a nestal sa tak z tejto informácie spoiler. 🙂

Je to voľné pokračovanie príbehu Sushi v dushi a hlavne sa držíme témy Japonsko.

Poskytne kniha plnohodnotný čitateľský zážitok aj čitateľom, ktorí neprečítali Sushi v dushi?

Určite áno. Keďže cestopis by asi nebol dostatočne atraktívny pre náš slovenský trh, opäť sme stavili na krajinu vychádzajúceho slnka a na jej opis cez moje životné situácie a zážitky. Na opis očami Európanky s dušou Japonky. Verím, že čitatelia budú aj vďaka tejto knižke motivovaní k návšteve zaujímavých miest v Japonsku, k ochutnávaniu ich zdravých jedál, kochaniu sa nádhernými gejšami, či k návštevám nezvyčajných podnikov… a… ostatné sa dočítate v knižke.

Nájdeme v S dušou Japonky opäť aj zaujímavosti ohľadom rozdielov dvoch kultúr? Alebo sa už pre tento element nenašiel v príbehu priestor?

Veď to bol jeden z dôvodov, prečo pokračujem v príbehu. Snaha poukázať na kultúrne rozdiely a podeliť sa o zážitky, ktoré sa nezmestili do predchádzajúcej knižky.

Možno je ešte skoro o tom hovoriť, no nedá mi to. Existuje, i keď len nepatrná možnosť, že by raz vznikla i tretia kniha, ktorá bude voľne nadväzovať na predchádzajúce dve?

Existuje, pripravuje sa.

Inari chrám Toyokawa

Inari chrám Toyokawa

Premýšľali ste niekedy nad tým, že by na základe vášho rozprávania vznikol fiktívny príbeh? Prepadol vás niekedy námet, ktorý by bol, takpovediac, vhodný na knihu?

Príbehov a námetov mám na celovečerný film.

Predpokladám, že voľný čas trávite i čítaním kníh. Vedeli by ste nám urobiť krátku prehliadku vašej knižnice? 🙂

Momentálne okrem knižiek od slovenských známych autorov a kníh pre nášho školáčika, moju knižnicu zapĺňajú rôzne japonské knihy, detské japonské komiksy, slovníky… A na nočnom stolíku mám položenú knižku Mních, ktorý predal svoje Ferrari (Robin S.Sharma).

Je možné, aby sme definovali dobrú či kvalitnú knihu? Aké prvky musí príbeh obsahovať, aby ste ho po prečítaní označili za mimoriadny?

Každá kniha si nájde svojho majiteľa, je to ťažké posúdiť, no ja mám rada knižky, ktoré sú náučné s hlbokou myšlienkou, stavané na životných skúsenostiach..

Pozrime sa na to i z druhej strany… Vie vás niečo pri čítaní natoľko znechutiť, že odložíte knihu nedočítanú?

Väčšinou knižky čítam cielene a rodina vtedy vie, že potrebujem byť chvíľku sama..

Nikdy by som nepredpokladala, že sa raz prostredníctvom webu dopracujem k tejto odpovedi – Ako vyzerá japonský knižný trh? Vedeli by ste ho porovnať s tým naším?

Waaaaaaa, je taaaak obrovský, pestrý, medzinárodný. Budovy niekedy majú aj 3-4 poschodia. Vždy, keď idem do Japonska, jedna z ciest je určite naplánovaná práve tam. (A potom musím premýšľať nad logistikou kufra, kde vopchám 4 knihy a niekoľko setov na origami.) V kníhkupectvách nájdete naozaj všeličo, dokonca aj erotické kútiky plné pestrej literatúry…

Ste spokojná so situáciou, ktorá momentálne panuje na slovenskom knižnom trhu? Ak áno, čo vám na ňom najviac imponuje? Ak nie, čo by ste rada zmenili?

Je to veľmi citlivá otázka a téma pre všetky kníhkupectva, vydavateľstvá, autorov… (Je mi ľúto, že i tu sa lobuje.)

Nakoľko sme portál, ktorý čitateľom prináša v prvom rade knižné recenzie, rada skúmam mienku autorov. Aká je to podľa vás dobrá či kvalitná recenzia?

Hlavne by mala byť úprimná, no všetci dobre vieme – viac ľudí, viac názorov, viac chutí.

Chram Inari

Chram Inari

Čoho by sa mal recenzent vyvarovať, aby si svojou recenziou neurobil zlé meno?

Ja mám rada férovú a úprimnú hru. Stojím si za svojím slovom a snažím sa neubližovať. Na situácie sa pozerám ako na kocku… z viacerých strán…

Môže recenzia alebo len stručný názor od čitateľa posunúť autora vpred? Je táto väzba medzi autorom a čitateľom dôležitá?

U mňa určite áno.

Vopred vám ďakujem za čas, ktorý do rozhovoru investujete. Čo by ste na záver odkázali našim i vašim čitateľom?

Môj syn je fanatikom Alberta Eisteina a veľmi radi čítame jeho motta a toto je jedno z nich: ,,Život je ako jazda na bicykli. Aby ste udržali rovnováhu, musíte sa neustále pohybovať vpred.“
A ja by som na záver rada dodala prianie, aby sa verní čitatelia nevzdávali svojich snov a šli za svojím cieľom.

Arigatougozaimashita (Ďakujem Vám)!

Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Fotografie poskytla: Denisa Ogino

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip