Andrej Keltér

 „Skladám poklonu každému, kto napísal knihu.“


Náš tajomný pseudonym, pod ktorým sa skrýva nesmierne sčítaný a večne dobre naladený človek. Nebojí sa životných výziev a rád si od života berie to, čo mu sám život nikdy neponúka. Autor románu o Agáte, ktorý nájdete na našej stránke.

Andrej, my dvaja sa poznáme už poriadne dlho, dokonca sme jedného času boli kolegovia. Viem, že miluješ knihy rovnako ako ja, a nerada to priznávam, no iba pri tebe mám pocit, že mám v oblasti literatúry čo doháňať. Nikdy si mi však nespomenul, že i sám niečo píšeš…

Je to pravda, písal som do šuflíka, len tak pre radosť, moju i mojej (vtedy ešte „len“) priateľky. Príbeh sme vytvorili spolu, no ja som mu dal písomnú podobu. Keď si mi v jeden deň spomenula, že sa chystáš zrealizovať svoj vlastný knižný portál, bral som to ako výzvu a príležitosť zároveň. Agáta si zaslúži, aby sa o nej verejnosť dozvedela, je to fajn baba, i keď trochu strelená. (smiech)

Prečo si trval na tom, že román môžem zverejňovať na stránke len pod tvojím pseudonymom?

Ťažká otázka, ktorá má dosť ľahkú odpoveď. Pracujem úplne v inej sfére, mám vlastnú malú firmičku a, popravde, neviem si predstaviť firemné meetingy, ak by moji kolegovia či zamestnanci vedeli, že sa po večeroch venujem písaniu. Nehanbím sa za to, čo robím, to vôbec nie, len by mi to v pracovnom prostredí ubralo na… Čo ja viem, ako to nazvať? Dôležitosti? Nemal by som už také pevné slovo? Takto je to lepšie. Môžem si vychutnávať reakcie na Agátin príbeh, aj keď sa schovám za iné meno.

Apropo, tvoj pseudonym. Ako vznikol? Vymyslel si si ho len tak alebo v ňom je niečo skryté?

Kto hľadá, ten nájde :). Ale nie, nie je to úplný výplod mojej fantázie, isté pozadie za tým je. Od rodičov viem, že pri výbere môjho mena zvažovali aj meno Andrej, zvlášť môj otec ho veľmi presadzoval, preto som mu chcel spraviť menšiu radosť. A priezvisko Keltér je zmiešanina viacerých priezvisk v našej rodine. Viac však už nepoviem…

Nebojíš sa, že by ťa táto „zmiešanina“ mohla prezradiť?

Vôbec nie. Dotyčný, ktorý by to uhádol, by musel poznať môj rodokmeň siahajúci o niekoľko desaťročí dozadu. Myslím, že nik okrem mojej rodiny to nemá šancu uhádnuť.

Pamätáš si na svoju prvú knihu, ktorú si prečítal? Ak áno, aká to bola?

Fúúú, ťažká otázka, tam už skutočne moja pamäť nesiaha. Na prvú si nespomeniem, ale ako malý som rád čítal Maťka a Kubka. Na tom som fičal hrozne dlho, potom prišlo obdobie kriminálok, kedy som z otcovej knižnice potajomky kradol Raymonda Chandlera.

Si jeden z mála v našom tíme, kto sa môže popýšiť tým, že je rodičom. Čítavaš svojej dcérke nejaké knihy?

Samozrejme, kontakt dieťaťa s knihou je nesmierne dôležitý. Keď decku dáte do ruky tablet, možno od neho máte chvíľu pokoj, no totálne mu tým vygumujete mozog a zabijete akékoľvek pokusy o vnútorné rozvíjanie. Na toto naozaj dbám, rozprávka pred spaním musí byť, cez víkendy, keď som s malou doma, jej čítavam aj cez deň.

Aké knižky má najradšej? Tie, ktoré sprestrovali aj naše detstvo, alebo jej viac chutia nové rozprávky?

Je to rôzne, myslím, že to závisí aj podľa jej nálady. Vekom sa to tiež menilo. Teraz má malá štyri roky, vie dlhšie obsedieť a počúvať, preto ju už básničkami veľmi nezaujmem. Momentálne sa u nás čítava Snehulienka, Opice z našej police, Danka a Janka… Ale ak mám odpovedať na tvoju otázku, ide väčšinou skôr o staršie tituly. Pestrofarebné nové knižky ju na prvý pohľad upútajú viac, no záujem o ne rýchlo klesá a vraciame sa k overenej klasike.

Keď čitateľom predostrieme celý román o Agáte, pustíš sa do písania inej knihy?

Netuším… Možno áno, možno nie, bude to závisieť od reakcií čitateľov, aj od toho, či sa mi bude chcieť vytvárať niečo nové. Mám v hlave pár nápadov, no asi sa už nedokopem k písaniu. Aj Agáta vznikala približne tri roky s prestávkami. Vedieť, o čom chceš písať, je jedna vec, no dať to na papier, to je už niečo úplne iné. Nejde to tak ľahko, ako by som si predstavoval, veľmi obdivujem autorov, ktorí dokážu v priebehu jedného roka napísať aj dve či tri knihy.

Ako rodič by si vedel našu stránku oživiť recenziami o výchove či rodičovstve. Nechceš pre nás aj recenzovať?

Recenzovať určite nie. Môžem ti odporučiť pár kníh, porozprávať sa s tebou o nich, ale to je asi tak všetko. Nedokázal by som do niekoľkých odstavcov vsunúť môj názor aj ideu knihy. Rozkúskovať knihu a odporučiť ju konkrétnemu čitateľovi je dosť ťažké. Ako recenzent by som ti spôsobil viac škody ako úžitku, ver mi.

I keď sa skrývaš za iné meno, vedel by si sa stručne opísať?

Vedel, vedel, ale stručne by to nebolo (smiech). Mám rád svoj vlastný pokoj, keď je rodina pokope, keď si človek vyloží nohy a povie si, že nasledujúcich päť minút nemusí nič závažné riešiť. Viac času sám pre seba zväčša nemám, keď ste rodičom, oddych neexistuje… V porovnaní s tebou nemám rád výzvy, nerád skúšam nové veci, zmeny skôr ofrflem, ako privítam. Rád šoférujem, čítam, neznášam vysávanie… Ale to asi nikoho nezaujíma (smiech).

Ako prebiehalo písanie Agáty?

Pohodovo :). Nikto ma do toho nesilil, so ženou sme ešte nemali malú, večery boli len naše. Tak sme vymýšľali situácie a ja som ťukal do počítača. Ona potom väčšinou zaspala, ťukal som ďalej a vtedy vznikli najlepšie pasáže knihy (smiech). Ale to jej, prosím, nehovor!
Skladám však poklonu každému, kto napísal knihu. Hocijakú, aj takú, ktorá žiadneho čitateľa nemá. Písmenká mi niekedy robili prieky, nechceli znázorňovať to, čo som mal na mysli…

Čo by si odkázal našim čitateľom?

Že sa majú na čo tešiť! Teraz nehovorím o Agáte, ale o tom, že na čele tohto projektu je osoba, ktorú dosť obdivujem. Mať tvoje organizačné schopnosti, asi by som bol dnes úplne inde. Takže odkaz čitateľom: Vracajte sa na stránku Plutonia tak často, ako to bude možné… Tím Plutonia vedie osoba, ktorá vie, čo robí, a som si istý, Plutonium má pred sebou veľkú budúcnosť. Bez vás, teda bez čitateľov, však žiadna naša snaha nebude mať zmysel. Potrebujeme vás tak veľmi, ako svet potrebuje dobré knihy :).

Rozhovor zostavila: Martina Melišková

10 najobľúbenejších kníh:

1. Cestopisné denníky štúrovcov
2. Tisícročná včela
3. Stratený symbol
4. Harry Potter
5. Telo ako posilňovňa
6. Čučoriedkáreň
7. Strašidlá najstrašnejšie
8. Maťko a Kubko
9. Ako sa zbaviť strachu
10. Kufor na sny

Nezabudnuteľný výrok:

„Nebojím sa, že Agátu nikto nebude čítať. Ja som ju už prečítal. A to sa predsa počíta!“

Kde môžete Andreja stretnúť:
Bratislava

Vek: 38 rokov

Čo by rád v živote ešte urobil: Poriadne sa vyspal.

Čo by už v živote nikdy neurobil: Nepreliezal by som už nikdy viac babkin plot. Boli tam triesky.

 

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip