Adriana Macháčová

 Nástrahou, ktorej začínajúci autor čelí, je on sám.


A.Macháčová (1)Adrianka, kedy ste sa rozhodli prispieť do literárneho sveta svojou tvorbou? Čo tomuto kroku predchádzalo? Zvažovali ste túto možnosť dlhší čas, alebo patríte medzi ľudí, ktorí okamžite plnia svoje myšlienky?

Písanie bolo vždy mojím koníčkom. Začínala som krátkymi poviedkami, postrehmi z každodenného života a ukladala ich do zásuvky. So svojou záľubou som sa nikomu nezverila, písala som tajne, pretože som si vôbec neverila. Až po rokoch som sa osmelila a priznala som sa jednej priateľke. Dodala mi odvahu a zopár poviedok som poslala do časopisov. Mali úspech, čo ma povzbudilo k napísaniu prvého ženského románu.

V roku 2011 ste debutovali románom Cudzie vzťahy. Aký to bol pocit, keď ste po prvýkrát držali v rukách svoje dielo?

Neopísateľný… Pocity šťastia sa striedali s pocitmi strachu. Bude sa kniha páčiť? Bude sa predávať? Uspejem? Kým nevyšla, neuvedomila som si obavy, ktoré s tým súvisia. Preto sa vždy veľmi teším, keď sa dozviem, že niekto si niektorú z mojich kníh prečítal a páčila sa mu. Je to pre mňa najväčšia odmena, keď viem, že mám ďalšieho spokojného čitateľa. Ale je to aj veľká zodpovednosť, pretože ho ďalšou knihou nechcem sklamať a želám si, aby ho zaujala o niečo viac.

Ak sa nemýlim, odvtedy uzrelo svetlo sveta ďalších osem kníh. Ako by ste charakterizovali svoju tvorbu? Kto z nej najviac vyťaží, u ktorej skupiny čitateľov zožne najväčší úspech?

Vo svojich románoch sa snažím zachytávať momenty, ktoré sa častokrát vyskytujú v živote každej ženy. Nemoralizujem, iba odkrývam dobré aj zlé stránky. Nemám rada prikrášlené umelé konce, pretože v živote to tak nefunguje, a nie všetko skončí šťastne, nech sa akokoľvek snažíme. Čitateľom ponúkam akciu, vášeň, nečakané zvraty a prekvapenia. Možno preto moje knihy oslovujú predovšetkým ženy. Píšu mi, že im neraz hovorím z duše, alebo sa v príbehu našli, či našli niektorú zo svojich priateliek. Dej je blízky ich starostiam, pri čítaní pookrejú a uniknú z „každodennosti“.

Dve knižky Šokujúca aféra a Vieme prví vznikli v spolupráci s Róbertom Dydom. Ako takéto písanie vo dvojici prebieha? Je potrebné robiť kompromisy, prípadne rešpektovať názor tej druhej strany?

Róbert žije neďaleko Mníchova a ja momentálne vo Viedni, ale pri technických možnostiach, ktoré internet poskytuje, je písanie na diaľku v podstate rovnaké, akoby ste sedeli v jednej miestnosti. Príbehy vytvárame spoločne. Raz dej rozvíja jeden a druhý mu do toho mentoruje a potom zasa naopak. Je to náročnejšie a samozrejme iné. Keď tvorím sama, môžem nad textom sedieť kedykoľvek, škrtať ho a dopĺňať podľa ľubovôle. Vo dvojici musím čakať na názor druhej strany, a keď jeden je ranné vtáča a druhý nočný výr, tak to trvá aj niekoľko hodín, kým niečo uzavrieme 🙂 . Ale hlavne platí, viac hláv viac nápadov. Každý pridá vlastný pohľad a o to je to potom zaujímavejšie. Dej sa postupne mení a vyvíja, niekedy aj inak, ako sme plánovali. Vymýšľame a prepisujeme, až kým nie sme spokojní. Dôležité je, aby sme sa nedostali do bodu, kde sa nevieme dohodnúť, čo sa už neraz stalo a jeden musí vždy ustúpiť. Našťastie nie sme tvrdohlaví, a tak na konte máme už dva romány Šokujúca aféra a Vieme prví. Začiatkom roku 2016 vo vydavateľstve Ikar vychádza naša tretia spoločná kniha s názvom Škandál v lepšej spoločnosti. Je to príbeh o tom, čo všetko môže spôsobiť anonymná správa a ako vie ľudská slabosť zamotať život. Tak trochu sme nahliadli aj do atraktívneho prostredia politiky. Dej má opäť detektívnu zápletku.

Kniha Vieme prví dokumentuje bulvárne zákulisie. Nebáli ste sa reakcií prostredia, ktorého sa kniha priamo dotýka?

Ťažko povedať 🙂 Skôr nie ako áno. Snažili sme sa, aby sa postavy len typovo podobali reálnym ľuďom. Nechceli sme, aby na nás niekto vytiahol akési vybavovanie si účtov. Preto napríklad v redakcii nik nerozpráva ťahanou bratislavčinou a podobne. Na druhej strane, ak má byť kniha autentická, istá podoba, minimálne v konaní postáv, sa musí zhodovať so skutočnosťou. Recenzný výtlačok sme dali niekoľkým novinárom ešte pred vydaním knihy, ich názory čitateľ nájde na prebale. Trochu kuriózne bolo, že niektoré bulvárne portály odmietli uverejniť PR článok s video odporúčaním Maroša Kramára. Akoby sa tým priznávali k obsahu knihy. Myslíme si, že sme napísali román, ktorý odhaľuje niečo, s čím prichádzajú do styku denne tisíce ľudí a napriek tomu jeho zákulisie takmer vôbec nepoznajú. Vieme prví je kniha, ktorá ukazuje ako sa „ona zábava” na pár sekúnd dotýka omnoho širšieho okruhu ľudí, než tých, čo sa ocitli v nadpisoch bulvárnych správ. Obzvlášť ich detí. Preto dávame dôraz na slogan – príbeh, ktorý sa môže stať aj vám.

Vaša deviata kniha s názvom Hubertove ženy vyšla len v júni tohto roku. Nájdeme v nej rozprestreté zložité partnerské vzťahy, intrigy, pomstychtivosť a aj detektívnu zápletku. Ako by ste svoju novinku predstavili čitateľom vy?

Žijeme v dobe, keď väčšina ľudí prežije tri až štyri dlhodobé vzťahy a vzhľadom na stúpajúci trend rozvodov sú medzi nimi aj dva manželské. Láska, zrada, odpustenie, manipulácia, to všetko sú citové stavy, dôverne známe každému. V románe som rozpracovala, ako stará krivda dokáže rozleptať vzťahy medzi súrodencami. Na druhej strane som poukázala na veľkorysosť, akej je schopná len žena a matka, keď Mária príjme späť porážkou postihnutého muža. Taktiež som sa zamerala na opis poníženia, ktorému sa nebráni zamilovaná žena, stále si uchovávajúca nádej, že násilník a manipulátor nevie prejaviť iným spôsobom svoje city.

Vo vašej tvorbe kladiete do popredia lásku, porozumenie a skutočnosť, že je potrebné konať tak, aby sme z bitky vyšli tzv. s čistým štítom. Radíte tieto hodnoty medzi priority aj vo vašom živote?

Nedávno som čítala príbeh Američanky, ktorá prišla žiť do Nemecka a bola šokovaná, keď sa známeho opýtala, ako sa má a namiesto očakávaného „super“ si vypočula vyčerpávajúcu a bolestnú spoveď. Tento typ otázky automaticky v sebe nesie len pozitívnu odpoveď. Myslím si, že je rozhodujúce, aby sa človek dokázal v živote vyrovnávať s ťažkými chvíľami, vychutnával si každý krásny okamih a vážil si nielen sám seba, ale aj druhých. Pre mňa sú to hlavné priority v mojom hodnotovom rebríčku.

Čo by ste poradili človeku, ktorý zvažuje, že sa pustí do písania knihy? Čakajú na neho isté nástrahy, ktorým bude musieť čeliť?

Nástrahou, ktorej začínajúci autor čelí, je on sám. Totiž, musí mať silnú sebadisciplínu, nesmie sa rozptyľovať a sústrediť sa na napísanie niekoľkých strán denne. Mnohí súčasní spisovatelia priznávajú, že pri tvorbe sa odpájajú od internetu. Ja sa snažím denne napísať aspoň dve strany. Ernest Hemingway vo filme Woodyho Allena Polnoc v Paríži síce hovorí, že dve poctivé vety denne stačia, takže k tým dvom vetám píšem pre istotu dve strany. 🙂
Ďalšia vec, ktorá autorovi hrozí, je nekritickosť voči napísanému. Každé slovíčko sa mu zdá dôležité, ale musí sa naučiť aj škrtať. Odporúčala by som im predovšetkým veľa čítať. Len tak sa naučia „poctivému remeslu“.

hubertove ženyPlánujete pokračovať v písaní? Nosíte už v hlave nový príbeh, ktorému čoskoro vdýchnete literárnu podobu?

Momentálne som dokončila svoj ďalší rukopis o podmanivom čare tajnej lásky, ktoré tak ako príde, rovnako rýchlo raz-dva spľasne ako mydlová bublina. V dohľadnom čase ho zašlem do vydavateľstva a budem netrpezlivo čakať na odpoveď. To je úplne najhoršia etapa pripomínajúca štafetový beh. Čakáte na kolík, aby ste mohli prešprintovať ďalší úsek dlhej trate.

Ste spokojná so situáciou, ktorá momentálne na slovenskom knižnom trhu vládne? V prípade že nie, čo by ste rada zmenili?

Situácia na slovenskom trhu je do značnej miery osobitá. Rok čo rok v kníhkupectvách narážam stále na tých istých autorov. Rovnako aj na knižných besedách. Mám pocit, že najmä veľké knižné reťazce akoby nedôverovali domácim autorom a vsádzajú zväčša na zahraničné mená. Česť výnimkám. Nováčik sa veľmi ťažko presadzuje a nemôže v tomto smere urobiť takmer nič. Ak sa vydavateľstvo nerozhodne, že z neho urobí hviezdu, trvá veľmi dlho, kým sa dostane k čitateľom. A ani vtedy nemá vyhraté. Ich vkus sa neriadi žiadnymi zákonitosťami. Dnes ste superstar, zajtra tieň v ústraní.

Aké knihy by sme našli vo vašej knižnici? Máte obľúbený žáner, autora či autorku? Ste skôr príležitostný, alebo vášnivý čitateľ?

Ku knihám cítim nesmiernu nehu a lásku. Čítam denne, ale najmä večer pred spaním. Mám rada romány, ktoré vás určitým spôsobom udržiavajú v napätí. Napríklad od Jo Nesbo alebo od Gillian Flynnovej. Na druhej strane si rada oddýchnem pri knihách o milostných peripetiách, životnom postavení a potrebách žien, ich citovom prežívaní, či problematike vzťahov, v akých sa ocitajú. Vyberám si najmä slovenské autorky. Je ich veľa, mnohé píšu zaujímavo, pútavo a ich tvorba je príjemným osviežením.

Vedeli by ste našim čitateľom odporučiť pár titulov, ktoré určite stoja za prečítanie?

To je veľmi ťažká úloha. Pomôžem si románovou postavou parížskeho kníhkupca Jeana Perdu z knihy Levanduľová izba od Niny George. Perdu vlastní Literárnu lekáreň a čitateľom vyberá a predáva knižky presne podľa ich nálad, či trápení, aby hlavne vyliečil ich dušu – pred falošnou nádejou, nepravými mužmi, či dodal im silu a poznanie. Na konci románu nájdete zoznam kníh určených na liečbu depresií, nešťastnej lásky, rôznych citových konfliktov, ale aj na guráž. Návod na použitie ich ordinuje v ľahko stráviteľných dávkach 5 až 50 strán, s nohami v teple alebo s mačkou na kolenách. Sú tam aj vedľajšie účinky – láska k Taliansku, chronické nosenie županu, slzy. Dokonca po prečítaní Pippi Dlhej pančuchy sa môže prejaviť strata schopnosti spievať v sprche. 🙂

V našom tíme zastávame názor, že neexistuje zlá kniha, len zle zvolený výber knihy. Súhlasíte s nami? Naozaj si každý príbeh nájde svojho čitateľa?

Určite áno a je z čoho vyberať. Podľa mňa je to veľmi dobré, pretože množstvo kníh vytvára aj väčšiu konkurenciu a vyšší tlak na kvalitu samotných diel. Napokon sa presadia len tí najlepší, ale každý autor verí, že pri písaní namiešal tie správne elixíry, ktoré vyčaria úspech.

Ak by ste sa mohli stretnúť s jedným autorom či autorkou, koho by ste pozvali na stretnutie? Bol by to velikán, ktorý sa zapísal do dejín literatúry, alebo človek, ktorý píše v súčasnosti?

To je nesmierne ťažké, ale ak by to mal byť jeden jediný autor, tak potom by som si vybrala Williama Shakespeara. Bol skvelým pozorovateľom a znalcom psychológie a vo svojich príbehoch dokázal zachytiť takmer každé zákutie ľudskej duše, od smiechu až po najtragickejšie a najdramatickejšie prejavy. Zaujímalo by ma, ako sa rodili jeho príbehy, ktoré dodnes oslovujú takmer každú generáciu.

Vedeli by ste stručne zhrnúť, čo všetko by mala obsahovať dobrá či kvalitná kniha? Na čo by autor nemal zabudnúť a čoho by sa mal vyvarovať?

Chcete po mne, aby som vám dala recept na premenu železa na zlato. Knižný trh je nevyspytateľný, ani autor ani vydavateľ netuší, čo zaboduje. Kameň mudrcov hľadalo ľudstvo stáročia a napriek tomu recept nenašlo. Autor by však rozhodne nemal zabúdať, že nesmie čitateľov unavovať, nech nemajú chuť hodiť jeho knihu o stenu.

Stalo sa vám niekedy, že anotácia nezodpovedala knižnému obsahu? Pocítili ste vtedy pri čítaní sklamanie?

Viackrát. Je to niečo podobné, ako keď si pozriete filmový trailer s najlepšími scénami v dvojminútovej skrátenej verzii a realita je naostatok dvojhodinová nuda.

Sledujete i portály či blogy s knižnými recenziami? Je podľa vás možné, aby recenzent napísal objektívnu recenziu? Ak áno, nadchla vás niekedy natoľko, že ste si recenzovanú knihu zakúpili?

Áno, pravidelne sledujem rôzne blogy a portály. Myslím si však, že nie je možné napísať objektívnu recenziu. Každému sa páči niečo iné. Ak text neobsahuje gramatické a štylistické chyby, pri prekladoch zas faktografické omyly, tak zvyšok je čistá subjektivita. Stretla som sa neraz s tým, že kniha, ktorá ma zaujala, bola kritikou roztrhaná v zuboch, rovnako tak úplný paškvil vynášaný do nebies. Ale našla som si už autorov recenzií, ktorým dôverujem. Ak určitú knihu pochvália, zväčša si ju aj kúpim. Ročne vychádza množstvo kníh a v prípade noviniek vlastne ani nemáte inú šancu, ako sa spoľahnúť na niekoho, kto vám dá tip na zaujímavý text. A nemusí to byť len kniha.

Aké prvky by mala recenzia obsahovať, aby bola pre čitateľa prínosná?

Mala by jasne pomenovať, prečo sa recenzentovi kniha páčila a prečo nie. Keď si prečítam, že táto kniha je super, lepšiu som nečítala, alebo najväčší brak, aký som do ruky chytila, chcem vedieť, prečo si to myslí. Aj pre autora je výpočet pozitív a negatív knihy užitočnejší ako pomyselné tľapkanie po pleci, či trhanie na kúsky. Žiaľ, vecná kritika je dnes veľmi vzácny artikel.

Čo by ste na záver odkázali našim i vašim čitateľom?

Príjemné čitateľské zážitky pri čítaní akýchkoľvek kníh 🙂


 
Rozhovor zostavila: Martina Melišková
Fotografiu poskytla: Adriana Macháčová

Plutonium odporúča
Keď nám inakosť druhých dáva falošný pocit, že máme právo súdiť... Čítaj viac
Problémy sa nevyhýbajú ani vyšším spoločenským vrstvám. Čítaj viac
Všetkého veľa škodí. Aj kúziel a čarov! Čítaj viac
Všetci sme svojím spôsobom „jeden z nás“ Čítaj viac
Vojna sa bytostne nedotýkala len mužov. Čítaj viac
Rozhovory
Andrea Bercik Nitkulincová
Daniela Slávik
Kristína Farkašová
Kristína Baluchová (Kapitán Padák)
Linda Chopin (Všetci si zaslúžime ranný sex a palacinky)
Angie bakes
Audioknihy
Najbližšie vychádzajú
Novinky
Podporte nás na Facebooku
Plutonium na Instagrame
  • elme rozprvkovoarovn sobotu dnescitam copravectu ukazcoctes kniha knizka knihomol knihyhellip
  • Na naom FB sa sa o jednu lsku! Krsny mjhellip
  • Ako vyzera v veer? kniha knihomol knihy knizka dnescitam ukazcocteshellip
  • Dobr knika pote tvornohch aj dvojnohch kniha knihomol dnescitam copravectuhellip